Zistoir Madégaskar : Béandriaké lo marin/Béandriaké le marin.morso niméro 2

12 févrié 2020, sanm Justin

Samdi pasé moin la komans rakont listoir Béandriaké, lo méyèr marin l’avé dann kanal mozambik. Li l’avé son prop bato é li téi viv dsi bato-la toultan sof pétète sink sis moi tazantan suivan in promèss li la fé avèk son défin papa Lahindrano nomé Lahitsambo kan li lé mor épi lo moun la zète ali dann lo-la shanj de nom pars dann péi Sakalava in moun i mor i gard pa son nom é lo moun i nome ali in n’ot manyèr.
L’avé inn foi pou inn bone foi mésyé lo foi la manz son foi avèk in grinnsèl.

Donk in zour in gran roi k’i abite dann la vil Inandoha lété apré rode son dé fiy épi kisa l’avé anlèv azot. Sèl z’afèr lo papa la rotrouvé sé dé moityé d’lamba inn blé épi l’ot roz konm pou signal ali son dé fiy lé ankor vivan kékpar dann in péi pèrsone i koné pa. Mé lo papa la pa lèss ali tronpé, li la pans son dé fiy lété sirman vivan é sé pou sa li la déside kontinyé rodé. Kan li l’aprann l’avé in gran marin téi apèl Béandriaké téi koné la mèr konm si lété son posh, li la déside domann l’ède pou rotrouv son zanfan. Pou sa li la promète lo marin sharj son bato avèk bann pyès l’or si li nyabou rotrouv son dé fiy. Lo marin la pa réponn mé kan lo roi la di li pé pa voiyaz otroman ké si son prop bato, Béandriaké la di :
- Gran roi, mi vé bien. M’a lèss mon bato koté la vil Inandoha mé moin sar pa absan plis sis moi. Kan sis moi sar fini, moin va kite aou mèm si moin la pankor trouv out dé zanfan, mèm si nou lé dann milyé la grann mèr. Mi rèss ar pa in ségonn an plis. Na poin arien pou ténir amoin ousa mi lé.I diskite ankor in pé épi final de kont Lo bato lo roi i pran la mèr avèk Béandriaké a bor.

Banna i mète a shèrch lo dé fiy dsi tout bann kote, dann tout bannzil loséan indien mé lo tan i pass épi zot i trouv pa arien. Momandoné lo marin i di avèk lo roi lé l’èr pou li rantré mé ala ké lo van i tonb d’in kou. Ala ké lo bato lo roi i éstop san bouzé. Na pi lo van pou gonf lo bann voil é bann voil i pandiy san vi avèk lo ma. Béandriaké i marsh gran pa dsi lo pon, son tète béssé, son min kroizé déyèr son do. Mèm lo roi na poin kouraz pou koz avèk li é i rogard ali l’èr trist avèk dann son min lé dé boute lamba son dé pti fiy. Anmaré avèk son sintir.
Lo tan i pass, zour an zour mé lo van i ropran pa é lo bato lo roi i rèss san bouzé, avèk son limaz réfléshi dann la mèr an luil.. In gran matin Beandriaké i arète marshé épi li di avèk lo roi :
- I fo mi sava.
- Koman ou va fé isi l’androi ni lé i oi mèm pa in pti morso la tèr..
- I fé arien lo gran marin i di, m’alé a la naz ziska landroi mon boutre lé ankré si moin lé dann l’obligasyon. An atandan, mète in kanot dan la mèr pou moin avèk in pé d’lo épi inn dé min banane m’a fini par trouv la tèr kékpar.

Lo roi i aksèp pars li konpran lo marin gingn ar pi fé arien pou li. Béandriaké la komans ramé. Troi zour d’ran li la ramé san arété ziska ké la fatig i pran ali épi li alonz dann son kanot épi li dor.
A suiv - listoir la pankor fini-biento lo troizyèm morso..

PadportMadagascar

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus