
Sept prix Nobel d’économie exhortent la France à adopter un impôt sur les ultrariches
10 juilletSept prix Nobel d’économie ont appelé à mettre en place un impôt minimum sur les patrimoines des plus riches. Parmi les signataires de cette (…)
22 févrié 2020, sanm
Konm moin la di azot dann zoinal mèrkrodi Béandriaké la propoz logr in parti d’katra : in zé mi koné pa, mé logr Ndrinobé i koné pa pliské moin. Lo marin i propoz ali lo zé épi i di ali : si ou i gingn troi foi inn déyèr l’ot ou i manz amoin. Si sé moin k’i gingn troi parti inn déyèr l’ot, mi done aou in kou d’ti fer dsi out tète pou aprann aou zoué. La parti i komans konm moin la di azot dèrnyé foi.
L’avé inn foi pou inn bone foi mésyé lo foi la manz son foi avèk in grinnsèl.
Logr i pèrd troi foi inn déyèr l’ot. Konm lété antandi li pran son bout fèr soidizan pou fé rant la règ lo zé dann koko lo Ndrinobe pars d’apré lo marin néna dé-troi pti téknik l’ogr la pankor bien konpri. Sète-la lé dakor ! Mé oila ké lo marin i anfons son fèr pointu par détyèr la tète logr é lo monstr i krèv sèk. Astèr lo marin i di avèk lo dé prinsèss : « Atann amoin-la ! zot la pi pèr astèr vi k’lo monstré lé mor, m’alé rode bato zot papa lo roi ! Zot va rotourn shé zot dann bato zot papa pars mon kanote lé vréman in pti pé tro pti. Donn amoin zot moityé d’lamba konmsa zot papa va konprann moin la fine trouv azot épi libèr azot.
Épizapré li rash inn-dé plime dsi lo do lo monstr pou lo roi konprann li la fine abate lo monstr. Avèk lo dé moityé d’lamba épi lo plime logr li fé in voil lo van i anport lo kanote dann diréksyon lo bato lo roi.
Troi zour aprésa, li lé bonpé fatigé é li tonm somèye. Granmatin son kanote i bite avèk lo bato lo roi é sé sa k’i révèye ali. Lo kanote i ariv l’androi lo bato lo roi lé arété dsi la mèr san gingn bouzé pars lo van la pa rokomans souflé.
Dopi in bon distans lo roi té fine oir lo dé moiityé d’lamba in roz épi l’ot blé é son kèr lété ranpli léspoir. Astèr li té sir rotrouv son dé fiye kan lo gran marin la rakont ali son istoir.
Mé oila l’afèr, lo van i lèv touzour pa é tout de mouni mazine sar pa posib ropartir. Mé soman lo gran marin i rogard lorizon épi li di : « Nou va partir domin. »
La nuite i tonm é tout demoun i dor. Gran matin inn-dé - pti vag i komans fé bouz-bouz lo bato. Lo van i rant dann bann voil é Béandriaké i mète ali a la bar.
Kan lo roi i oi dsi la plaz lil nou la vi lotrozour, avèk son dé pti fiy dsi la plaz. Son kèr lé tèlman kontan, ala son kèr i arète bate li.
A suiv - listoir la pankor fini-biento lo sizyèm morso.
Sept prix Nobel d’économie ont appelé à mettre en place un impôt minimum sur les patrimoines des plus riches. Parmi les signataires de cette (…)
Le Parti communiste Chinois (PCC) est né le 23 juillet 1921, à Shanghai, dans la partie colonisée par la France. Le 1er octobre 1949, Mao proclame (…)
Mézami, si mi di azot La Rényon i repoz dsi in volkan, zot va dir amwin, kan mi di sa, dizon mwin la pa di arien. Si mi di demoune lé pa kontan, (…)
En 2019, les émissions de gaz à effet de serre générées sur place à La Réunion, que ce soit par les activités économiques ou les logements et (…)
Mézami, médam zé méssyé,néna dé shoz mi yèm bien dann la tradissyon kréol ;Sé bann kozman i marke la solidarité dann noute sossyété. Zot i koné lo (…)
Les catastrophes climatiques pourraient coûter jusqu’à 5% du PIB de la zone euro d’ici 2030, selon la Banque Centrale Européenne, qui pour (…)
La conférence historique sur le financement du développement à Séville s’est conclue avec un sentiment renouvelé de détermination et un accent mis (…)
Au 1er juin, les chiffres du ministère de la Justice ont établi à 84 447 personnes détenues pour 62 566 places. La surpopulation carcérale (…)
Après les coupures d’eau mémorables sur fond de polémique, le conflit Mairie de Saint-André-Cirest qui perdure, les plaintes à répétition, les (…)
En avril 2025, la ministre malgache des Affaires étrangères, Rasata Rafaravavitafika a déclaré que "la position de Madagascar concernant la (…)
Le CIOM « national » aura bien lieu le 10 juillet au Ministère des Outre-mer, en présence du Premier ministre, François Bayrou et du ministre de (…)
L’État proposerait une transition sur 15 à 20 ans avec, in fine, une consultation sur un ou plusieurs modèles, selon un participant au discours (…)