Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
22 févrié 2020, sanm

Konm moin la di azot dann zoinal mèrkrodi Béandriaké la propoz logr in parti d’katra : in zé mi koné pa, mé logr Ndrinobé i koné pa pliské moin. Lo marin i propoz ali lo zé épi i di ali : si ou i gingn troi foi inn déyèr l’ot ou i manz amoin. Si sé moin k’i gingn troi parti inn déyèr l’ot, mi done aou in kou d’ti fer dsi out tète pou aprann aou zoué. La parti i komans konm moin la di azot dèrnyé foi.
L’avé inn foi pou inn bone foi mésyé lo foi la manz son foi avèk in grinnsèl.
Logr i pèrd troi foi inn déyèr l’ot. Konm lété antandi li pran son bout fèr soidizan pou fé rant la règ lo zé dann koko lo Ndrinobe pars d’apré lo marin néna dé-troi pti téknik l’ogr la pankor bien konpri. Sète-la lé dakor ! Mé oila ké lo marin i anfons son fèr pointu par détyèr la tète logr é lo monstr i krèv sèk. Astèr lo marin i di avèk lo dé prinsèss : « Atann amoin-la ! zot la pi pèr astèr vi k’lo monstré lé mor, m’alé rode bato zot papa lo roi ! Zot va rotourn shé zot dann bato zot papa pars mon kanote lé vréman in pti pé tro pti. Donn amoin zot moityé d’lamba konmsa zot papa va konprann moin la fine trouv azot épi libèr azot.
Épizapré li rash inn-dé plime dsi lo do lo monstr pou lo roi konprann li la fine abate lo monstr. Avèk lo dé moityé d’lamba épi lo plime logr li fé in voil lo van i anport lo kanote dann diréksyon lo bato lo roi.
Troi zour aprésa, li lé bonpé fatigé é li tonm somèye. Granmatin son kanote i bite avèk lo bato lo roi é sé sa k’i révèye ali. Lo kanote i ariv l’androi lo bato lo roi lé arété dsi la mèr san gingn bouzé pars lo van la pa rokomans souflé.
Dopi in bon distans lo roi té fine oir lo dé moiityé d’lamba in roz épi l’ot blé é son kèr lété ranpli léspoir. Astèr li té sir rotrouv son dé fiye kan lo gran marin la rakont ali son istoir.
Mé oila l’afèr, lo van i lèv touzour pa é tout de mouni mazine sar pa posib ropartir. Mé soman lo gran marin i rogard lorizon épi li di : « Nou va partir domin. »
La nuite i tonm é tout demoun i dor. Gran matin inn-dé - pti vag i komans fé bouz-bouz lo bato. Lo van i rant dann bann voil é Béandriaké i mète ali a la bar.
Kan lo roi i oi dsi la plaz lil nou la vi lotrozour, avèk son dé pti fiy dsi la plaz. Son kèr lé tèlman kontan, ala son kèr i arète bate li.
A suiv - listoir la pankor fini-biento lo sizyèm morso.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)