Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
9 mars 2020, sanm

Si mi rakont azot zistoir Madégaskar-la, sé par in bon dalon i apèl Honoré Rabesahala. Li la anprète amoin in liv kont déza dann la lang fransèz, l’arète amoin pou mète an kréol rényoné. La plipar bann kont i sort dann péi Sakalav é la plipar la ral amoin. Mi éspèr sar parèye pou zot é obliy pa - in kontra rantre nou - i fo zot i lir sa pou bann marmaye é i fo bann marmaye i li rosi ; La pa solman pars sé bann kont Madégaskar é ké nou lé famiy avèk banna mé pars sa i pèrmète rant in pé dann la kiltir nout bann voizin, kaziman nout frèr épi nout sèr par nout bann zansète. Zordi moin sar pa pli long mé nou nora lokazyon anparl sa ansanm sito ké nou néna in zour, in èr, ine minite.
L’avé inn foi, pou inn bone foi, mésyé lo foi la manz son foi èk in grinnsèl.
Rialy lété in bo goss pou vréman é son bann famiy téi vé li maryé. Solman, oila, li lété vréman difisil é li téi trouv pa okin jennfiy asé zoli pou gingn ral ali : Inn lo zyé téi briye pa, l’ot té tro gran, l’ot ankor trop pti… Shak foi li téi rofiz in promiz son famiy lété blijé donn aèl kado konm lété prévi dann péi-la, dizon kan i kass kontra.
In zour rialy la di avèk son bann paran : Konm zot i gingn pa trouv la fam i koréspon avèk moin, m’alé rode moin-mèm.
Mé koman nou nora out nouvèl ?son momon i di. Si ou lé dann danjé kisa va di anou ?
- Rogard solman pyé banane moin la plant e dovan la kaz kan moin lété pti. An tou tan moin la manj banane épi tou lé zour moin téi ropoz dann l’onbaz son bann gran fèye. Zot téi balans dsi moin pou done amoin l’èr. Mi pans pyé banane-la lé in pé sordyé, li va donn azot ransègnman. E li va ède amoin an distans. Si i ariv amoin kékshoz, son fèye va vni jone va mète a bouz é mèm si lo van i souf pa.
Kriké ! Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké Madam !
Aprésa Rialy i kol son shomin épi li sava. Li marsh lontan, lontan mèm, li arète dann in vilaz pi dann in n’ot. Li sava oir tout bann fète épi li gard tout bann jennfiy : na poin pèrsone i ral ali pou vréman… In zour, li la fine fatigé, san l’éspoir, li asiz koté in basinn-lo. L’èr-la li oi in jenn fiy i ariv avèk in gargoulète dilo dsi son tète. Pou pa k’li tonb li balans son ansh dousman-dousman épi èl i dobout bien droit. Kan èl i marsh lé posib antann lo brui bann gro braslé fiksé avèk son shoviy. Son zoli figir doré konm in mang mir avèk bann boukl shové noir i antour son figir.
Kisa i lé sa ? Kosa èl i fé la ? Kosa i sava arivé si i ariv kékshoz ? Dann dézyèm morso nou va oir tousala.
A suiv : Zistoir madégaskar - Rialy i vé maryé - dézyèm morso pou mèrkrodi 9 mars l’ané 2020
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)