Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
21 mars 2020, sanm

Mé zami, zistoir moin l’apré rakont azot sa in zistoir malgash : zistoir in jenn om i apèl Rialy l’apré rode in madam pou li maryé par li mèm pars lo shoi son famiy i done pa li satisfaksyon. Afors marshé, tourn-viré li fini par trouv in jenn prinsèss. Mé oila, papa mamzèl-la lé méshan-inkroiyab – é li désid lo prétandan son fiy i doi pass troi tèst pou amontr son kouraj. Lo dé promyé nou la vi dèrnyé foi lo jenn om la pass sa fasilman. Astèr troizyèm test i ariv é sète-la lé danzéré. Si tèlman bann fèye pyé banane Rialy la planté étan marmaye i komans joni-la prèv lo jenn om lé dann danzé é son momon laba son kaz lé trakassé vèye pa koman.
L’avé inn foi, pou inn bone foi, mésyé lo foi la manz son foi è k in grinnsèl.
Lo roi i di avèk Rialy : « Toué la pankor gagné. Lo pli difisil I rèss pou fé. Mi vë ou i sava dann la foré épi ou i ramen Lalomena. »… Sa in zanimo térib sa. Li manj tout sak i pass a son porté. Bann fèye banane i vien plizanpli jone é momon Rialy i tranm avèk la fyèv si tèlman èl lé trakassé…
Rialy i di : « Mi sava pars moin la pa pèr arien. Solman done amoin in pti bout la grèss. Ala mon sèl z’arm pou ramenn bébète-la.. »… Rialy i sava san pèr, avèk kouraj, pars li sort oir Ratanakanjalova, sa promize-, apré réspir lo flèr blan nou la anparl na poin lontan épi son zyé i ri avèk li par dsi lo bann pétal lo flèr. Dann la foré Rialy i komans par ramass boi sèk-i di sa osi boi mor. Li frote lo bout la grèss dsi lo boi sèk épi li mète dofé. In bon lodèr la vyann i lèv toudinkou… Rialy i atann é oila lo monstré i ariv.. Li sort dann in bouké pyé d’boi. Son poil lé drésé, sonpate lé larz, épi son zyé i lans plis flam ké lo fé li-mèm .
Lo monstré lé pa étone oir Rialy apré atann ali é li domann lo jenn om : « Kosa ou i vien rode isi, Lalomena i di ?-Rialy i réponn : « Sé ou mi vien shèrché.. Mi ve maryé avèk Ratanjolova é son papa va aksèpt solman si mi amenn aou dovan li. Vien avèk moin, é m’a done aou dé bèl bien gra.. Aprésa ou va arkol shomin la foré. Lalomena i yèm pa lo roi non pli é bann zoizo la fine kominik ali in l’ord pyé banane. La fine doné. Li lèss Rialy pass ali in kord dann kolé épi li suiv Rialy. konmsi li lété in shien sansa in zanimo doméstik normal.
Kan lo roi Randriakirou i oi Lalomena i ariv avèk Rialy dou konm in mouton, li lé si tèlman étoné ké li tonm rède mor. Rialy i sava dann troupo son bo-pèr épi li ramenn dé zoli bèf bien gra épi bien kosto. Lo monstré i ropar dan la foré… Dann vilaz Rialy lo touf banane la fine rotourn vèr : la prèv Rialy lé pi dann danzé. Dopi tan-la li kontinye protèz Rialy, konm téi protèz son papa, épi va protèz son bann zanfan Rialy nora avèk la zoli prinsèss Ratanjolova.
Mon zistoir lé fini. Zistoir Rialy té apré rode in madam pou li maryé é moin la rakont azot zistoir-la pars mon dalon Honoré Rabesahala la anprète amoin son liv zistoir pou moin mète ali dann kréol rényoné é pou bann zanfan La Rényon i koné bann zistoir Madégaskar sa zoli zistoir pou vréman é sirtou obliye pa bann malgash i fé parti nout bann zansète. Mèrsi Honoré, mèrsi pou bann kont ou la kado anou, bann léktèr zoinal Témoignages.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)