
Mal-do-mèr dann sarèt
28 juin, parLo zour la pokor kléré, Zan-Lik, Mariz é sirtou Tikok la fine lévé, mèt azot paré. Madanm Biganbé i tir zot manzé-sofé, i donn azot, zot i manz. (…)
21 mars 2020, sanm
Mé zami, zistoir moin l’apré rakont azot sa in zistoir malgash : zistoir in jenn om i apèl Rialy l’apré rode in madam pou li maryé par li mèm pars lo shoi son famiy i done pa li satisfaksyon. Afors marshé, tourn-viré li fini par trouv in jenn prinsèss. Mé oila, papa mamzèl-la lé méshan-inkroiyab – é li désid lo prétandan son fiy i doi pass troi tèst pou amontr son kouraj. Lo dé promyé nou la vi dèrnyé foi lo jenn om la pass sa fasilman. Astèr troizyèm test i ariv é sète-la lé danzéré. Si tèlman bann fèye pyé banane Rialy la planté étan marmaye i komans joni-la prèv lo jenn om lé dann danzé é son momon laba son kaz lé trakassé vèye pa koman.
L’avé inn foi, pou inn bone foi, mésyé lo foi la manz son foi è k in grinnsèl.
Lo roi i di avèk Rialy : « Toué la pankor gagné. Lo pli difisil I rèss pou fé. Mi vë ou i sava dann la foré épi ou i ramen Lalomena. »… Sa in zanimo térib sa. Li manj tout sak i pass a son porté. Bann fèye banane i vien plizanpli jone é momon Rialy i tranm avèk la fyèv si tèlman èl lé trakassé…
Rialy i di : « Mi sava pars moin la pa pèr arien. Solman done amoin in pti bout la grèss. Ala mon sèl z’arm pou ramenn bébète-la.. »… Rialy i sava san pèr, avèk kouraj, pars li sort oir Ratanakanjalova, sa promize-, apré réspir lo flèr blan nou la anparl na poin lontan épi son zyé i ri avèk li par dsi lo bann pétal lo flèr. Dann la foré Rialy i komans par ramass boi sèk-i di sa osi boi mor. Li frote lo bout la grèss dsi lo boi sèk épi li mète dofé. In bon lodèr la vyann i lèv toudinkou… Rialy i atann é oila lo monstré i ariv.. Li sort dann in bouké pyé d’boi. Son poil lé drésé, sonpate lé larz, épi son zyé i lans plis flam ké lo fé li-mèm .
Lo monstré lé pa étone oir Rialy apré atann ali é li domann lo jenn om : « Kosa ou i vien rode isi, Lalomena i di ?-Rialy i réponn : « Sé ou mi vien shèrché.. Mi ve maryé avèk Ratanjolova é son papa va aksèpt solman si mi amenn aou dovan li. Vien avèk moin, é m’a done aou dé bèl bien gra.. Aprésa ou va arkol shomin la foré. Lalomena i yèm pa lo roi non pli é bann zoizo la fine kominik ali in l’ord pyé banane. La fine doné. Li lèss Rialy pass ali in kord dann kolé épi li suiv Rialy. konmsi li lété in shien sansa in zanimo doméstik normal.
Kan lo roi Randriakirou i oi Lalomena i ariv avèk Rialy dou konm in mouton, li lé si tèlman étoné ké li tonm rède mor. Rialy i sava dann troupo son bo-pèr épi li ramenn dé zoli bèf bien gra épi bien kosto. Lo monstré i ropar dan la foré… Dann vilaz Rialy lo touf banane la fine rotourn vèr : la prèv Rialy lé pi dann danzé. Dopi tan-la li kontinye protèz Rialy, konm téi protèz son papa, épi va protèz son bann zanfan Rialy nora avèk la zoli prinsèss Ratanjolova.
Mon zistoir lé fini. Zistoir Rialy té apré rode in madam pou li maryé é moin la rakont azot zistoir-la pars mon dalon Honoré Rabesahala la anprète amoin son liv zistoir pou moin mète ali dann kréol rényoné é pou bann zanfan La Rényon i koné bann zistoir Madégaskar sa zoli zistoir pou vréman é sirtou obliye pa bann malgash i fé parti nout bann zansète. Mèrsi Honoré, mèrsi pou bann kont ou la kado anou, bann léktèr zoinal Témoignages.
Lo zour la pokor kléré, Zan-Lik, Mariz é sirtou Tikok la fine lévé, mèt azot paré. Madanm Biganbé i tir zot manzé-sofé, i donn azot, zot i manz. (…)
Le calendrier scolaire élaboré par le Rectorat pour les 3 prochaines années est désormais connu et fait débat. Pour cause, à l’exception de (…)
Sur proposition de Gérard COTELLON, directeur général de l’ARS La Réunion, Patrice LATRON, préfet de La Réunion, a décidé le retour au niveau 2 du (…)
Le Conseil départemental a décerné, le vendredi 27 juin, les prix « Thérèse Baillif » et « Célimène » lors d’une cérémonie organisée dans (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Mé dam zé méssyé, la sossyété,dsi la késtyonn fors néna la fors natirèl, sak wi gingn an néssan épi an grandissan korèktoman. Mwin lé sirésèrtin (…)
Le 16 juin 2025, le Tribunal administratif de Paris a suspendu en référé l’arrêté du 26 février 2025 ordonnant le blocage de 17 sites (…)
Le Président des Etats-Unis, Donald Trump a ordonné le bombardement de trois sites nucléaires en Iran, dans la nuit du 21 juin 2025. Dans une (…)
Les élus de Guadeloupe ont adopté des résolutions « sur la fusion des deux collectivités, sur les compétences et l’autonomie fiscale », le 17 juin (…)
Des manifestants, réunis le 23 juin devant les institutions européennes, ont demandé la suspension de l’accord d’association liant l’UE à Israël. (…)
L’État poursuit son engagement en faveur de la transition énergétique et de la décarbonation de l’électricité à La Réunion. À l’issue d’un appel à (…)
Normalien et énarque, chercheur en philosophie politique, Bruno Guigue est professeur invité à l’Université normale de la Chine du Sud (Canton) et (…)