Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
2 mé 2020, sanm

Donk dèrnyé foi moin la di azot dé kamarad in pé fourné la parti dan lé o pou rode gouyavyé. Konm lo propriyétèr l’avé barikade son karo d’tèr, zot la koup lo klotir avèk in tonaye é aprésa zot la ranpli zot panyé san difikilté épi zot la manz in vant épi zot la kol shomin Sin-Dni an désandan.
Kriké ! Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké Madam !
Astèr téi rèss arienk pou alé vann. Soman zot la désid partaz lo sharjman : inn la rékipèr in panyé téi trène dann la kour d’moun épi zot la désid partaz égal-égal. La nuite la fine arivé é zot i rode in l’androi pou fé lo partaz. Méyèr l’androi zot i trouv sé lo simtyèr Sin-Dni, la pa loin bazar, é mèm san alé bazar i pé alé kaz an kaz pou vann lo marshandiz a la mok. La mok sa i mank pa é lo tan non pli i mank pa.
Zot i ariv simértyèr é zis dovan la rantré dé bèl frui i tonm atèr é pou l’instan zot i pran mèm pa la pène ramassé. An vitèss zot i rant roiyome vant an lèr. Donk ala zot dann simtyèr é zot i partaz : dé pou moin, dé pou toué, dé pou moin, dé pou toué. Tizonm i pass dann shomin koté simetyèr é li antann lé dé partajèr : dé pou moin, dé pou toué ! Tizonm bouré an montan, li kroiz son zami Polin. Li kal in kou épi li di : « Polin mon fra, mi sort antann dann simetyèr Bondyé avèk lo dyab apré partaz lé zam ». Polin i pans son dalon la fine pèrd la tète mé li dsann kant mèm ansanm pou li antann par li mèm. Zot i ariv gran baro kartyé troi baro é zot i ékout mèm. Lo partaz la pankor fini :
Dé pou moin ! Dé pou toué ! Dé pou moin ! Dé pou toué !
Transpirasyon froide i koul dsi zot. Zot i ékout ankor in kou é zot i antann :
« Dé dèrnyé pou moin !
- A non inn i di, ni partaz égal-égal. Sé inn pou moin é inn pou ou !
- l’ot i réponn : inkyète pa néna dé la tonm dovan baro simetyèr ou va pran pou ou an sortan. »
Tizonm i rogard polin épi li di : « Dé dvan bar osé nou ! ». Lé dé sé pran zot zanm a zot kolé épi la bour an montan. Zot l’avé si tèlman pèr zot dé la kashyète tou lé dé dsou lo li. Momon Tizonm i vien rann aèl kont kosa l’arivé. El i di : « kosa l’ariv azot la ? »-Tizonm i réponn : « In pé plis nou téi sort pa vivan pars Bondyé avèk lo dyab la mank souk anou koté simétyèr Sin-Dni. Domann Polin si vi kroi pa moin ! ». Polin i aprouv. Lo momon i di : « Zot lé fou marmaye kan lé péré konmsa i marsh pa la nuite ! ». Tizonm i ardi son momon : « Péré, péré, ou i di sa ou momon mé si ou l’avé antann, ou noré pa di sa konmsa ! »
Mon zistoir lé fini. Si li lé vré lé vré. Si lé mantèr la pa moin l’otèr. Antouléka la pa moin la manti. Mi vann solman konm moin l’ashté-La fini
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)