Zordi ni dwa koz kréol a lékol !

7 mé 2015, sanm Justin

Souvan-dé-fwa mi domann a mwin, pou parl fransh vérité, si nout lékol, dopi matèrnèl, dopi tanm-ti, ziska bak, dizon zisko bout minm, mi domann a mwin si li lé kapab mèt in zoutyi dan la min shakinn nout bann marmay. Pa ninport lakèl zouty, in zouty byin ropasé konm i di. Pou sa i fo nout lékol lé adapté pa solman pou travay zordi, mé sirtou pou travay domin é pou sa i fo konèt kosa ni sar fé domin, boudikont prévwar pou domin.eské lo program konm ilé i konvyin byin po nou ? Lé éspésyalis i di, promié zané lé pli zinportan.

Sa lé konm la kours léspor, i pé èt in kours a pié ousinosa dann in loto ou in kours vélo, ou pou in ot léspor, si dék i larg la sos néna i tonm, kont pa si li pou ginyé o final. Sanm pou mwin lékol lé konsa minm osi. Si dopi lo débit marmay i yinm pa lékol, si lo mèt i vyinbou pa fé intérèss a li. Pou in pé i pé èt in shok vik li kit son kaz, li kit son momon, son papa èk son bann labitid, èk son kosé Pétèt in ot manièr manzé osi, la kantinn tousala, ispouré marmay lé in pé pértirbé.

Sanm pou mwin déza pou mèt a li dann son lanbians, i fo li kontinié parl son kozé konm li koz son kaz, paské nout lang byin manié, konm i fo, néna in ponyé zimaz dan nout lang. Sirtou fé pa konm dann tan lontan té pini bann marmay té koz kréol dan la klass. Té fé pass inn ti bèf (in kokiyaz) dan la klas, dék inn i koz kréol li rékipèr lo bèf é lo dérnié té i dwa fé in pinsomm « mi dwa pa koz kréol an dé san fwa »Zordi fo fé lo kontrèr, zordi ni dwa koz kréol a lékol !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus