Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
9 désanm 2016, sanm

Mi pans zot la antann dann radyo sansa zot la gard dann télé sak i apèl in l’ankète i apèl Pisa… Pa Pizza pou manzé mé in l’ankète dsi la kapasité pou lir, dsi la kapasité dann matématik épi dann bann kiltir syantifik. Sa sé in n’afèr i intérès bann marmaye kinzan dann soisann-dis péi (lo 33 péi l’OCDE épi bann péi lé partnèr). Dann shak péi plizyèr milyé d’marmaye i ranpli lo késtyonèr é aprésa i dépouye lo z’afèr.
Sa i pèrmète kalkil désèrtinn z’afèr konm la kapasité bann marmye dann tèl péi, la diférans rant la formasyon bann marmaye nana paran rish é sak z’ot paran lé o-flan, rant sak nana l’ordinatèr dopi étan pti é sak na poin. Par kiryozité ni pé dir nana sète péi l’Asie an tèt. Promyé péi d’érop sé La Finlande épi La Frans lé vinn-sizyèm donk li la rokil ankor mèm ké sé in péi i mète gro l’arzan dann l’édikasyon.
Sépa si zot i rapèl, gouvèrnman la fé in réform-l’apèl sa lo réform Peillon - pou sèye donn in l’élan l’édikasyon nasyonal mé apré sink z’ané dé Hollande lo péi la rokil ankor dsi tout son poin fèb sof ké zanfan rish la kontinyé donn lo grin é zanfan pov la pa avans inn-tyork. Pou koué, Mi koné pa mé nana kant mèm kékshoz i intérès ré amoin de konète. Kosa ?
Si La Frans néna klasman ké li nana ébin bann péi l’outremèr : ousa zot lé randi zot ? Moin sré tanté d’maziné ké nout l’ansègnman la dékaniye ankor lo sink dèrnyé z’ané. Biensir, mi di sa o pifomète pars na poin in tèst éspésyal pou nou... Si in zour ni koné é bann paran z’élèv i dovré domann sa lo réktèr pétète ni pé dir, l’édikasyon sé in n’afèr tro sèryé pou konfyé sa l’édikasyon nasyonal.
NB Clémenceau téi di pa la guèr lé tro sèryé pou konfyé sa bann militèr.
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite