Zot lidantité d’zanfan volé 

6 zwin 2013, sanm Justin

Na dé foi ou i rouv télé épi ou i tonm dsi in n’afèr ou i atann pa. Yèr matin moin la tonm dsi in lémisyon té i anparl lidantité. Moin téi sava tinn son fanal, mé rozman moin la atann in pé avann fé lo zès "fatidik". Pou kosa ? Pars té i parl bann zanfan volé dann l’Espagn. I paré troi san mil zanfan lété volé dann l’Espagn.

Dabor, sa la komans l’ané 1940, kan lo gouvèrnman lo diktatèr Franco la désid fé anlèv bann zanfan dann matèrnité si lo famiy té pa tro pou lo pouvoir, mèm kont lo pouvoir solon la polis. Lo zanfan téi disparèt épizapré té i di lo momon lo zanfan lé mor, san k’i amontr la tonm, san k’i donn in déklarasyon la méri. La plipar d’tan lo zanfan té adopté par in famiy réaksyonèr té i fé in domann zanfan.

Aprésa, dann bann matèrnité la fé in trafik zanfan avèk konm konplis lo zinékolog épi lo pèrsonèl. Bann zanfan-la, i paré sa lété vandi dann bann famiy na poin zanfan. In n’afèr la zistis la pa rouv lo zyé dsi épi sa la dir ziska bann zané katrovindis, l’èr té fini avèk la diktatir. La zistis la pa rouv lo zyé la dsi si tèlman l’avé bann konplisité bien plasé.

Zordi, tazantan, bann momon i manifès dann bann gran vil dann l’Espagn pars banna i vé konèt kosa la fé èk zot zanfan. Bann zanfan zot tour kan zot i ariv laz pou maryé, sansa pou fé in gran démarsh, domann in paspor, in kart lidantité, i an apèrsoi zot lé adopté épi zot momon sé pa zot momon é zot papa la pa zot papa, zot frèr la pa zot frèr. Kan zot i rode la vérité na poin pèrsone i pé donn azot sa. Astèr alé konète si zot na frèr, sèr, si zot momon lé ankor vivan, si lé mor. La pa posib ! Sèl z’afèr zot i koné sé k’la vol zot istoir, épi zot i sobat avèk zot lidantité d’zanfan volé.

NB : ni sava opa anparl bann zanfan La Creuse mé bann léktèr nout zournal i koné bien koman sa la éspasé.

Justin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus