Empêtré dans des guerres sans fin, Trump va-t-il accueillir Xi Jinping ?
22 juillet, parLe 14 mai, Trump était en visite en Chine. Il déclare publiquement : « Merci Xi Jinping pour cette faste réception. Je vous invite vous et votre (…)
Zistwar Tikok, par Christian Fontaine… zistwar an kréol dann Témoignages -66-
28 juin 2025, par

Lo zour la pokor kléré, Zan-Lik, Mariz é sirtou Tikok la fine lévé, mèt azot paré. Madanm Biganbé i tir zot manzé-sofé, i donn azot, zot i manz. Pandan-s’tan-la, Gramoune Biganbé la parti dann park-bèf démar Tanbi po atel ansanm la sarèt. Kan la fini, li lav son min, li pas in pé d’lo an vitès si son figir, é li kri :
« Alé, marmay, si lé paré, mont dan la sarèt, grouy azot ! »
Apréla, li di ansanm Madanm Biganbé :
« Bon, la vièy, moin lé parti, in !
– Lé bon, Madanm Biganbé i répond. Soman, antansion ek bann marmay-la ! Vey azot pangar i ravaz tro la kaz Matid (sé la fanm kouzin Zervil). Épi, di Zervil aminn pa zot tro an kanot ; la mèr lé si tan mové, é in laksidan i amiz pa po arivé ! »
Lo mari la minm pa fé in ka ek lo parol son Madanm, la komand lo bèf : « Irk ouo, i, Tanbi ! I, moka ! » É la sarèt la démar an bolid !
Mariz la minm pa gingn lo tan tourn la tèt, oir son pti frèr Zoni fé ael "adié " ek son pti min ! Pov Zoni ! Li osi noré té bien-ez alé la Tèr-Sint, zoué dan la sab, ramas koki, vey ti poison, zoué dan dlo ! Soman, kan ou lé pti, ou lé… pa gran !…
Lo voyaz dan lé promié débi, i déroul apépré konvnab. Zan-Lik, asiz déryèr, i api son koud kont son zénou, i ésey lir in liv "Ko-Boy" malgré lo "klok-klok" lo sarèt dann somin makadanm. Mariz, alonzé o milié, la vid son pti tant koutir atèr si la sézi, é el i ésey anfil in kolié ansanm bann perl fané. Tikok, son koté, i fé lo "poèt" : li la mèt ali dobout dovan, é li ogard sak i espas ozalantour : lo van k’i fé « zizit dann sové zétivèr ; bèk-roz k’i lèv an niaz dann zanbérik po rotonm pli dvan konm la pli dann karo zerb-roz ; kardinal an somiz rouz ki angant* son lamourèz ek son siflèt fantézi…
Anfin – i fo rodir – lo voyaz i déroul apépré bien. Sof kan… i ariv la Pant-Savon ! La, zafèr i gat ! Lo sarèt i komans dans séga : in rou a droit, in rou a gos, lo roi Tanbi dovan, laryaz déryèr, é Tikok an-ndan… lo vant i komans grouyé, lo kèr i rod soulevé ! Moman-doné, lo figir lo « poèt » i dovien blan konm in toil blans, transpirasion d’ mor i mont si li, in pti gou-d’fiel i mont dan son gozié ! Tikok i sa po kri « papa », mé olerk « papa », sé « albèrrr » k’i sort !… Tout la band i vir la tèt, i rod kosa larivé. Lé pa kroyab : Tikok la vomi son trip : « Alberr !… alberrr !… »
Gramoune Biganbé i konpran pi arien ! Mé-soman, par prékosion, li arèt la sarèt, i fé dsann Tikok atèr, i avann* ali, i fé santi ali kèr-d’pès, i di ali ropoz in pé… Pandan-s’tan-la, Zan-Lik ek Mariz i profit po alé rod franboiz si bor somin. An-minm-tan, rantro zot, zot i moukat Tikok an dsou, i di : « Hi !hi !hi !… Oila lo roi bato, lo kapitinn Ramuntcho* !… Dann sarèt, li gingn mal-do-mèr ! Dmann pi kan va rant dann kanot kouzin Zervil, laba la Tèr-Sint !’”.
Po fé sié Zan-Lik ek Mariz, nou va oir ke Tikok va voyaz toultan dann kanot kouzin Zervil, san zamé tonm malad ! Kontrèr : sar lé dé k’ sar kouyoné ! Pli drol ankor : lerk Tikok nora di-z’uit an é ke li sar san travay, li va fé l’ tour d’ lo mond an antié – Madégaskar, Taïti, Brest, Toulon, Dzibouti – é pa in zik vomisman ! Po in marmay ke la gingn mal-do-mèr an sarèt, sapo !
I trouv pa l’ bout ek la destiné, pa vré ? …
Le 14 mai, Trump était en visite en Chine. Il déclare publiquement : « Merci Xi Jinping pour cette faste réception. Je vous invite vous et votre (…)
La Franss la fé moné-la, lo 26 désanm 1945 pou son bann koloni dann tan-la… sa téi vé dir koloni franssèz l’afrik (colonies françaises d’Afrique) (…)
In kozman pou la rout
Une alimentation saine reste hors de portée de milliards de personnes
« La Voix des Origines : Ces géants qui ont pensé l’Afrique unie »
Retrouver un niveau de financement proche de 80 millions d’euros
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Création du Port Sec III
Relance du projet ferroviaire
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois