Zistwar Tikok, par Christian Fontaine… zistwar an kréol dann Témoignages -66-

Mal-do-mèr dann sarèt

28 juin, par Christian Fontaine

Lo zour la pokor kléré, Zan-Lik, Mariz é sirtou Tikok la fine lévé, mèt azot paré. Madanm Biganbé i tir zot manzé-sofé, i donn azot, zot i manz. Pandan-s’tan-la, Gramoune Biganbé la parti dann park-bèf démar Tanbi po atel ansanm la sarèt. Kan la fini, li lav son min, li pas in pé d’lo an vitès si son figir, é li kri :
« Alé, marmay, si lé paré, mont dan la sarèt, grouy azot ! »
Apréla, li di ansanm Madanm Biganbé :
« Bon, la vièy, moin lé parti, in !
– Lé bon, Madanm Biganbé i répond. Soman, antansion ek bann marmay-la ! Vey azot pangar i ravaz tro la kaz Matid (sé la fanm kouzin Zervil). Épi, di Zervil aminn pa zot tro an kanot ; la mèr lé si tan mové, é in laksidan i amiz pa po arivé ! »
Lo mari la minm pa fé in ka ek lo parol son Madanm, la komand lo bèf : « Irk ouo, i, Tanbi ! I, moka ! » É la sarèt la démar an bolid !
Mariz la minm pa gingn lo tan tourn la tèt, oir son pti frèr Zoni fé ael "adié " ek son pti min ! Pov Zoni ! Li osi noré té bien-ez alé la Tèr-Sint, zoué dan la sab, ramas koki, vey ti poison, zoué dan dlo ! Soman, kan ou lé pti, ou lé… pa gran !…

Lo voyaz dan lé promié débi, i déroul apépré konvnab. Zan-Lik, asiz déryèr, i api son koud kont son zénou, i ésey lir in liv "Ko-Boy" malgré lo "klok-klok" lo sarèt dann somin makadanm. Mariz, alonzé o milié, la vid son pti tant koutir atèr si la sézi, é el i ésey anfil in kolié ansanm bann perl fané. Tikok, son koté, i fé lo "poèt" : li la mèt ali dobout dovan, é li ogard sak i espas ozalantour : lo van k’i fé « zizit dann sové zétivèr ; bèk-roz k’i lèv an niaz dann zanbérik po rotonm pli dvan konm la pli dann karo zerb-roz ; kardinal an somiz rouz ki angant* son lamourèz ek son siflèt fantézi…
Anfin – i fo rodir – lo voyaz i déroul apépré bien. Sof kan… i ariv la Pant-Savon ! La, zafèr i gat ! Lo sarèt i komans dans séga : in rou a droit, in rou a gos, lo roi Tanbi dovan, laryaz déryèr, é Tikok an-ndan… lo vant i komans grouyé, lo kèr i rod soulevé ! Moman-doné, lo figir lo « poèt » i dovien blan konm in toil blans, transpirasion d’ mor i mont si li, in pti gou-d’fiel i mont dan son gozié ! Tikok i sa po kri « papa », mé olerk « papa », sé « albèrrr » k’i sort !… Tout la band i vir la tèt, i rod kosa larivé. Lé pa kroyab : Tikok la vomi son trip : « Alberr !… alberrr !… »
Gramoune Biganbé i konpran pi arien ! Mé-soman, par prékosion, li arèt la sarèt, i fé dsann Tikok atèr, i avann* ali, i fé santi ali kèr-d’pès, i di ali ropoz in pé… Pandan-s’tan-la, Zan-Lik ek Mariz i profit po alé rod franboiz si bor somin. An-minm-tan, rantro zot, zot i moukat Tikok an dsou, i di : « Hi !hi !hi !… Oila lo roi bato, lo kapitinn Ramuntcho* !… Dann sarèt, li gingn mal-do-mèr ! Dmann pi kan va rant dann kanot kouzin Zervil, laba la Tèr-Sint !’”.
Po fé sié Zan-Lik ek Mariz, nou va oir ke Tikok va voyaz toultan dann kanot kouzin Zervil, san zamé tonm malad ! Kontrèr : sar lé dé k’ sar kouyoné ! Pli drol ankor : lerk Tikok nora di-z’uit an é ke li sar san travay, li va fé l’ tour d’ lo mond an antié – Madégaskar, Taïti, Brest, Toulon, Dzibouti – é pa in zik vomisman ! Po in marmay ke la gingn mal-do-mèr an sarèt, sapo !
I trouv pa l’ bout ek la destiné, pa vré ? …


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus