Zistwar Tikok, par Christian Fontaine… zistwar an kréol dann Témoignages -6-

Tikok i mank noiyé

30 octob 2024, sanm Christian Fontaine

Détroi zour apré siklonn, Madanme Biganbé ek kouzine Zabèt i sava lavé la ravine Martin. Zan-Lik, Grozil, Vant-koupé, Troufyon… la fine rod zot paké do-boi, zot i mét azot tou-ni an-ver, i sava bingné dann basin blé.

Tikok li, i koné pa nazé : konm basin lé kré, li rèt anlèr kaskad, li zoué-zoué dann ti basin ek Zandark, Birgo, Tikatsou épi lézot. Man-doné sépa koman i fé, Tikok i glis, i tonm d’anlèr kaskad dann fon gran basin. Rozman ankor té pa tro o ! Tout la bann i antann lo “pouf”, zot i kour po oir. Madanme Biganbé i kri soman :
« Bondyé Zézi ! Bondyé Zézi !… Mon pov zanfan lé mor ! »

Lo tan i pas ; dann fon basin Tikok i komans i oi zéklèr. Sof koman-koman, li ésèy sobat po ariv desi lo bor. Malérèzman basin lé tro long : konm li oi li anpé pi, li larg lo kor, li di an li minm :
« Bin ! Si na po mor, anon mor alors !… »
Ayayay ! Pokor fine mazine sa, li komans oir ali instalé dann salon son kaz, kat bouzi otour. Son monmon ek son bann frèr-sèr apo pléré koté d’ li. In bann kamarad gramoun Biganbé apo zoué domino, boir kafé laba désou la savann ! Pasito li mazine sa, Tikok i révèy, i di :
« Ousa-sa ! Moin la pa anvi alé oir Bondié, moin ! »

Séfé k’ li ésèy sobat ankor in-pé ! Sé la k’ li sé-d’ bit koté in ros : « Moin lé sové ! » Tikok sé-d’ majiné.
Li mont desi lo ros. Soman kan li dobout, li apersoi na ankor o-moins di santimèt dé-lo desi son tèt : « Zézi Marie Zozèf ! » Tikok i rodi dann son kèr. Son larm dé-zyé i koul po mélanz ek do-lo basin blé ! In lidé i pas dan son lespri, li sot desi lo ros, épi, sak foi son tèt i sort desou dé-lo, li anprofit po respiré, épi li kri : « O-sékour ! O-sé… glou !… O-sékour ! O-sé… glou !… glou ! »

Soman, pli k’ li kri, sé pli k’ li oi son bann fami ek son bann kamarad desi lo bor, i rèt la an-plan konm in bann kouyon : zot la pèr, zot i plèr, zot i gèt ali… Soman na poin inn i mazine piké po sèy sov ali. Tikok lé blizé rézigne ali, li rosot dann dlo, li sava po mor minm ! Soman, pa-sito mazine serkèy, li arpran favèr, li sobat-sobat minm ek son dé min, son dé pié… ziskatan son zénou i frot kont ti galé ansanm la sab. Tikok lé sové pou-d’bon, li lé kontan !
Son monmon i vien, i trap ali, i port, i port, i port… Ariv la kaz i dépoz ali desi d’ li, i fé sézi romarin, i donn ali po boir èk do-sèl. Li lé sové, sové po-vréman.
I paré dopi so kou-la minm Tikok i koné nazé.

Christian Fontaine

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année