ZISTOIR KREOL

Kisa l’apré sali d’lo konmsa ?

28 mars 2009

Ni ansouvyin bann zanimo lavé pi d’lo. Ni rapèl shoval la parti pou rode in bon ransègman avèk bondyé pou an avoir. Solman lo kou la manké... Bèf la sèy son tour, solman li la pa nyabou. Torti la domann pou alé. Èl la réisi dann son missyon. Éstèr l’afèr i roul ron ! Bann zanimo nana d’lo, konm k’i fo épi an kantité. Mé kosa i ariv toudinkou ? Akoz lo-la lé sal konm sa ?

Lavé inn foi, mésyé lo foi, la manz son foi, èk in grinn sèl !

Bann zanimo lété kontan tro vite ; kan zot la rouv robiné lo landomin, ay ! ay ! ay ! Mon dyé, ma bone vyèrz ! Le lo té i koul sal, vèy pa koman ; é parl pi l’odèr : té i san vréman mové !
Tout i sava basinn lo pou oir kosa i ariv, mé lo basin li-mèm lé sal é i pi mové ! La pi so pti basin ron, lo bor byin nèt, zot lavé fé la vèy, avèk in lo byin klèr anndan, koté gro pyé kalandiyak torti lavé amontr azot. I diré konmsi déssèrtin lavé grouy lo fon, pétèt osi fé zot bézoin dédan.

In pé zanimo lé an kolèr, in pé na lanvi pléré ; inn-dé i komans di bondyé i èm pi azot !
Lo roi i déside, li di konmsa : « Na inn l’apré fé linbésil-la ! Tansyon si mi trap ali, mi kas son kou, mi trang ali avèk mon dé min ! ».
É li fé lo zès konm si li lé désidé tranglé réèlman. Aryink a oir sa, in pé lo kolé i fé mal, i oi la mor an pizama, ou byin sinonsa san pizama ! Sof, mé i mazine la mor pou vréman.

Kriké, kraké ! Kriké mésyé, kraké madanm !

Lo roi i kalkil in kou épi li di : « Ala sak nou va fé ! Pou komansé ! In volontèr va avèy basinn lo, tout la nuite ! Li va signal si in lévènman sispèk i éspas ! Kisa lé volontèr ? ».
Bann zanimo lé an ran. In pé i gard atèr, in pé i gard anlèr, i fé konmsi zot lé pa la avèk sa ! Zot lé zéné pou vréman. Mazine in pé sa in léspri zavan ! Mazine in pé in mové zéspri l’apré fé sa ! Lo dan i klak inn kont l’ot konmsi i fé fré pou vréman ; sirtou konm kan la pèr i monte déssi ou !

Aa ! Nana in volontèr ! Shoval, sa lé gran, épi si ou la gingn in kou d’sabo dann vant. mi di aou, sa lé pli pir ké kou d’pyé bourante !
Bann zanimo i bate la min, i donn kouraz lo shanpyon : Oté ! Fransh vérité, sak l’apré zoué son mové tour, mi pé dir azot, li va argrète son fars !

Aa ! Nana in dézyèm volontèr : sé lo bèf moka ! Oté Baya, agard son korn koman sa lé gran, koman sa lé pointi. In kou solman dann vant, épi i anvoy out zonbri dingué an-o dann syèl. Konm in gran boksèr, Mohamed Ali té i di : lé riskab transform lo malfondé an satélité la tèr ! Oté ! Lo frisson i mont déssi moin !
Bann zanimo i bate la min, i ankouraz lo shanpyon. Sak l’apré fé lo kouyon, va argrète son fars. Sa lé sir !

Bann kaponèr i réspir. Lo roi la gingn, pa inn, mé dé volontèr ! La li néna satisfaksyon, li vyinra pa an-nuy lé zot !
Aa ! kosa ? néna in troizyèm volontèr. Kisa i lé so zanimo nana la kangn dann doi-la ? Aa ! La pa torti sa ?

Koton mayi i koul, rosh i flote !

Oui, oté ! Sa torti-mèm sa ! Lo roi sé d’pète a rir, son gouvèrnman i pète a rir ossi. Tout zanimo i rir vant pli. Si tèlman k’torti i ramas son tète dann son kaz é i bouz pi. Lo roi i fé aèl la moral, i di konmsa : la sityasyon lé tro grav pou fèr in n’afèr konmsa... Si inn i arfé la fars fé in plézantri konmsa, avèk mon sab, mi fé sote son tète ! La pèr i monte déssi bann zanimo ! In pé i di : « Torti, asé aou ! Talèr son gaz va monté ! Ou va oir, tout lé riskab pèy pou inn ! ».

Torti i margongn dousman, rozman lo roi la pa antann ali ; té riskab kalbite aèl vant anlèr dann basinn lo sal, épi kan èl i tir son tète déor : Tchiaaak ! I fé sote son tète ! Bondyé ségnèr ma bone vyèrj, rozman lo roi la pa antann torti gronyé !

Lo roi i pèrd pa son tan : in roi lé konm sa. Sansa li noré pa été lo roi ! Li di : « Promyé volontèr, Shoval, prépar aou ! Out tour i vyin an promyé ! Sé out tour d’gard asoir ! Ou i doi ète fyèr, vanz pou lo pèp ! ».
Oté, si zot lavé vi postir shoval, son déguène ! Konm di lo kont, lo roi la pa son kouzin. É ! i plézant la ! la pa apré koz séryé in ! Moin osi, moin la pèr kou d’sab lo roi ! Mon tète lé bon ousa li lé ! Fransh vérité !

Kriké, Kraké ! Sak la fouyé, la fouyé ! Sak la pa fouyé, la pa fouyé !

Lo roi la donn l’ord dé gabyé kosto nétoiye lo basin, apropt ali, aranz byin lo bor. O bout in néstan, tout i roul ron : in lo an dous ivrès i koul dan lo basin ! Glou-glou-glou ! In lo pir, bon pou boir vèy pa : Si ou i boir sa ou i artrouv in bone santé !
In pé i kour zot kaz, i rouv roboné, i lès dolo koul in pé épi sa lé gayar, so-lo la ! Bon pou boir ! Bon pou kui manzé ! Bon pou lav linz. Bon pou tout !
Kosa i fo d’plis pou an avoir in bon kalité la vi ?

La pankor fini

Spécial 50 ans du PCR

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus