
Un effort supplémentaire de 5 milliards d’euros nécessaire cette année
27 juinLa dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)
Tiloun, maloyèr
10 novembre 2010, par
Tiloun lé né la Sours « mon bèrso », li di a nou. Li la fé lo mir pou dékouv maloya. Na poin lontan d’sa, avèk son ban’d dalon, li la sort “Dé Pat Atèr”, son promyé lalbom maloya. La mizik pou se kréatèr lé « in lèspès térapi », li gliss a nou. Tiloun lé in Rényoné rélyé a la tèr, in boug otantik, vré.
Tiloun, pou komansé, a koz i apèl a ou Tiloun ?
— Moin la grandi dan kartiyé la Sours (Sin-Dni) ou lavé labitid done ti non ant kamarad : « Ti kok, Nounout, Koukou, Ninèt, Nano, Koulout… » — é Tiloun. Sé Sèrj Sinimalé la di a moin kosa i vé dir Tiloun. Lété lokasyon in spéktak, é li la di a moin osi lété son dèrnyé li té vyin voir. Li la fé a moin in kado. Kan li té jène, li té sa voir avèk son kamarad an vil ban’d tiloun — dé fiy de joi.
Na poin tro lontan d’sa, ou la di : « pa ou la v’ni maloya, mé maloya la v’ni a moin » . Kosa ou vé dir par la ?
— Moin lé pa né dan’d maloya. Moin la vé poin la famiy té fé maloya. Vèr douz, trèz zan, moin té sort in pé pou ékout Ziskakan la Sours, Sin-Jak, Foiyé Joinvil. Apré pou ékout Baster, Ousanousava. Moin la frékant Foiyé la Sours ou moin la fé la mizik folklor. Moin la vi Firmin o Kongré CGTR la Chaloup. Li la di a moin mont si podiyom avèk li, vien joué avèk zot in morso té apèl “Loksor”. Dada Lagarig la èsplik listoir lo morso. Lété lo nom in bato té vyin pran’d Rényoné pou anmèn a zot fé la gèr. Moin la suiv spéktak Danyèl in pé partou ou sa li té joué, lété débi zané 80. Moin la ékout osi Dédé Lansor, Fransoi Sint-Omèr, Arsèn Cataye. Moin té rekopyé kasèt — TDK. Moin la konu Karousèl. Ban’d na la fé èm a moin maloya. Dan’d la vi, kom si podiyom, ban’d na lété vré. Nou té joué maloya dan la kour, nou té joué ban’d morso pou lo 20 Désamb.
Promiyé morso moin la kompozé lété apré zévènman Chodron, “Do fé la pran dan’d fon Chodron”. Moin navé kamarad lé mor dedan. Lété in maniyèr fé le deuil. Si mi kompoz, sé par rapor la vi, mon santiman, in sujé’d sosiyété, la mor, la politik, la vyolans, SIDA. Sé in térapi pou dévid lo tro plin santiman. I komans forj in lidantité, in lékritir. Moin lé dan’d maloya.
Ou souviyn ankor out réaksyon kan ou la apran’d maloya lété inskri Patrimoin mondiyal l’UNESCO ?
— Moin lété kontan, moin la signé, moin la partisipé, moin na kamarad la partisip o travaye de rekonésans. Maloya i lès pu indiféran, sé in nafèr i koz, i voi, i antand, i boi, i manj, i rèspir, i krom, i viv, lé kom zépis, in kari la vi, in soutyin. Kom la lang kréol, zordi le déba lé rouvèr, lobjéktif lé atin. Zordi, i koz dési, i lès pa indiféran. Domin, va koz si la grafi. Komans koz dési apré na voir domin. Kom i di Danyèl Waro : « la vitès na son tan, la paille maï son poi, kou’d pèt son lélan ». Kan i koz pa, lé indiféran, kan na lindiférans, na lé mépri. Le fèt ou lé dakor ou pa dakor, tèl kozé, tèl grafi, lo ban’d moun la mèn lo komba i doi èt kontan.
Ou la di : « dan’d maloya, na in lavan, in pandan é in lapré » . Di a nou in pé plis.
— Mi mont pas si in podiyom solman pou mont mon santiman, mon lamour, mon raj, mon pèn, mon ban’d rèv, é apré mi bèz in kou’d piyé dodan. Kan mi ékri, lé validé par mon madam.
Kosa maloya i roprézant pou ou zordi ?
— Maloya, lé in lèspès térapi. Mi fé pa’d spor, mi kolèksyone pa ryin, moin na poin métrèss, moin na poin dan an or. Sé fé roviv dan mon ban’d tèks lo ban’d mo pèrdi (Danyèl Honoré la fé aprésyé a moin le gou le mo kréol).
Kan ou té p’ti, ou té fé lo mur. Pou kosa ?
— Moin té sov la kaz, moin té pass par la fenèt, la kizine pou alé ékout la mizik Alin Pétèrs dan’d chemin, Madoré dan’d Jardin’d Léta, nou té lans grin bouchon si li, zordi mi domand a li èskiz a moin. Moin lé kanyar, solman moin lé pa né kanyar, moin té san a moin just gayar.
Si mi di a ou la Sours, kosa ou répon’d a moin ?
— Mon bèrso. Mon lékol la ru. Moin la apran’d mon ban’d zafèr dan la ru kom in lédukasyon populèr sovaj.
Di a nou dé ti mo si “Dé pat atèr”.
— Par rapor la mizik, nou la mont in lasosyasyon Dé pat atèr — Stéphane Boquet lo prézidan — i korèspond in filosofi. Mi shant pyé nu, i fo i anglob tout le zistoir lo group, lo ban’d moun avèk nou, lo ban’d tèks. I vé dir deux pieds nus sur terre, pas plus pas moins, ou lé ou mèm reliyé avèk la tèr. Mi joué pyé nu, lo pyé na in relasyon avèk lèsklavaj. Té koup lo pous, lo tandon pou ban’d na té i ginye pi kouri. Si lo CD nout lalbom (1), na in piyé boi avèk la rasine, nout zansèt bayoné, lo kor o milyé pou dansé, dé pyé i rant dan’d ron pou dansé, i mank lo pouss. Sé in rapèl Listoir (désin Florence Waro).
Ou lé pa solman maloyèr, ou lé osi fonkésèr é ou ékri kont pou zanfan. Lékritir, kosa i roprézant pou ou ?
— Kont pou zanfan… sé in loizir. Mon garson i domand a moin pou koué i done pa konfitir kochon, in mal pou in byin… Mi ékri la’d su. Moin la parti avèk lo kont pou èsplik lorijin ban’d mo. Moin na poin lo tan èt artist pou fé viv mon ban’d tèks, mon ban’d zistoir. Moin na in lékri si lobézité, i rèst just la konkluzyon pou fé, apré na voir si édit. Mi admir lo ga lé artis san pour san. Moin na in konfor, mi ginye péye mon ban’d faktur san traka. Mi pé pa antrèn mon famiye la’d dan.
Avèk Tiloun, ou parl’ré dé zèr é dé zèr. Ou voi pa lo tan pasé, tèlman le kozé lé pasyonan. Solman, kom tout zafèr, mi diré pa ke na in fin, mi diré plito na in débi. Nou arvu sa.
Tèks é foto Jan-Fabris Nativèl
(1) “Dé Pat Ater”, in CD 11 tit. La partisipe à la kréasyon : Gaston Derand (gongas, klav, bango, klosh), Stéphane
Boquet (roulèr, sati, pikèr, kayanm, triyang, vwa), Ingrid
Morinty (ti komiyon lo kèr), Heïdi
Éthève (lo kèr), Sandrine
Ledoux (harpe), Aldo Ledoux (aransman pou la harpe), Jacky
Lafuteure (udu), Tiloun Ramoune (kayanm, vwa). In produksyon l’Association Dé pat atèr. Guillaume Derand (Jakèt). Florance Waro (dékorasyn lo disk). Jan-Pol Kriscling (Studyo lanregistreman).
• Tiloun an konsèr
- Lo vandrodi 12 novamb o Pub Tapas à 22 zèr (an 2 sèrvis, lo promyé, lé morso si lo CD é lo dézyèm, lé nouvo morso) a Sin-Pièr.
- Lo sam’di 20 novamb Kongré CGTR o Por.
- Le 3 désamb Stad Jean Ivoula a Sin-Dni.
• Ékout Tiloun si www.myspace.com/tiloun974
• Lir sa
Kan nou la rankont a nou yèr matin, Tiloun la di in parol Danyèl Waro : « la vitès na son tan, la paille maï son poi, kou’d pèt son lélan ».
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
Des associations de défense de l’environnement et des citoyens sinistrés ont annoncé avoir déposé un recours pour obliger le gouvernement à (…)
En 2021, 595kg de déchets par personne sont collectés à La Réunion, soit davantage que dans l’Hexagone (548 kg/pers.). La Réunion se situe au 29e (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)
Le Parti socialiste reproche au Premier ministre, François Bayrou d’avoir refusé de déposer un projet de loi sur les retraites permettant au (…)
Le Syndicat des énergies renouvelables a appelé les députés à rejeter la proposition de loi sur la programmation énergétique.
Au séminaire du 17 mai 2025, consacré au centenaire de la naissance de Paul Vergès, le PCR avait organisé 3 débats : ne soyons pas esclave de (…)
Face à l’urgence climatique et sociale, seize associations citoyennes et environnementales de La Réunion unissent leurs voix pour interpeller les (…)
Tou-lé-zan, dann moi zanvié-févrié, Tikok i sa rod gèp ek son bann kamarad. Zot i tras dann piton, la savann, la ravine… partou, é, souvandéfoi, i (…)
Le Président des Etats-Unis, Donald Trump a ordonné le bombardement de trois sites nucléaires en Iran, dans la nuit du 21 juin 2025. Dans une (…)
Les élus de Guadeloupe ont adopté des résolutions « sur la fusion des deux collectivités, sur les compétences et l’autonomie fiscale », le 17 juin (…)