
Une nouvelle prison au Port : une hérésie !
3 juillet, parUne information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
Entretien avec Firmin Viry
31 juillet 2007, par
Dimanche 5 août, à partir de 14 heures, le Sakifo va vibrer au son du pur maloya tradition. Dernier des grands anciens, Firmin Viry et sa troupe familiale sont l’incarnation du combat pour le maloya, une musique ayant survécu dans la clandestinité. Aujourd’hui, cette musique est l’âme de notre île, d’une île riche en émotions. Pour sa première prestation au Sakifo, le doyen sera accompagné de 9 musiciens indiens du “Laya Orchestra” avec qui il a travaillé pour son dernier album.
“Mémwar In Pèp” s’inscrit dans cette démarche de sauvegarde du patrimoine qui a toujours guidé Firmin Viry. Mais, désormais, le doyen a envie d’aller aux racines de sa culture. A l’image du peuple réunionnais, du sang africain et malabar coule dans ses veines.
Rencontre avec ce personnage, véritable acteur de l’histoire réunionnaise.
C’est votre première prestation au Sakifo Festival, qu’est-ce qui vous a poussé à participer à l’événement ?
- Lorganizatèr la invit anou. Alor, moin la pans noré té valab fé "la dernière" dann Massalé avèk bann mizisien i sort dann l’Inde.
Pou dir aou, sé zot mèm la pran kontak avèk bann z’indien. Pou mon par, mi konpran pa z’ot langaz. Bien sir, nou va zoué bann shanson mon dèrnié l’albom, mé nou va zoué d’ot galman.
Justement, votre dernier album “Mémwar In Pèp” est un retour à vos racines indiennes ?
Comment s’est fait la rencontre avec ces musiciens indiens ?
- Oui, mon granmèr té i sort Lafrik épi mon granpèr téi sort Calcutta. Moin la touzour èm rolizion bann z’indien. Lané 1992, moin la trouv in mizisien indien la vni fé l’éssé issi. Kant dann in kabar li la antann amoin apré shante "Valet, valet", shanson-la la ral ali toutsuit. Nou la koz-koz ansanm in bon pé. Aprésa, li la dmann amoin si li pé zoué morso la dann l’Inde, épi moin la aksépté.
Lané 1994, bann mizisien-la la arvni pou donn in bann konsèr Palaxa, épi Létan Salé, é moin la zoué sanm zot. Tèr-la, moin la trouv d’ot mizisien galman. Nou la pa pèrd kontak.
Épi kan moin la dmann azot si moin lavé moiyin fé in lalbome dann l’Inde, zot lété dakor toutsuit. Nou la parti la-ba kinz zour, moin la shant mon romans, épi banna la akonpagné. Sa la done "Mémwar In Pèp". Mi pans i fo pa oubli son rasine, son kiltir bann famiye la lèss konm éritaz. Dann mon dèrnié lalbome, mi mark mon réspé pou la mémoir mon bann zansète. I fo pa lèss perd la tradission.
Le maloya occupe une petite place dans ce Festival. Y a-t-il une nouvelle génération de maloya ? La relève est-elle présente ?
- Lé vré dann in manifèstassion komansa, maloya i pèrd-pèrd in pé solmann, la rolèv lé la. Soman, sa in maloya modèrn pou gingn voiyaz in pé. Néna inndé pti group jènn z’amatèr i sèye, soman zot i rèss in pé dann z’ot koin, akoz zot i prétan pa i komand azot. Lèr mi roganiz kabar issi (dann mon kour), nana plin pti group z’amatèr i vien. Dizon, mi fé in pé kabar èk bann marmay.
Qu’est-ce qui a changé par rapport à votre maloya ?
- Koméla, na pi lo pur tradission maloya. Maloya, sa in manièr viv. Kan i shante, kan ou antann roulèr, out kèr i bate for, ou gingn kap-kap, i tir out doulèr. Sa mèm nout médikaman.
Nout bann famy lété zésklav, zot lété anshéné, soman zot la kass zot shinn pou artrouv z’ot libèrté. Mé zordi, nou l’apré artonm dann lésklavaz, lésklavaz modèrn. Sa i travay nout morale, é moin lé pa dakor. Zordi, larzan i komann tout, sa la pa bon. I zoué pa maloya pou gingn larzan. Maloya, sa in konésans nout famy la lèss pou nou, épi ni doi kontinié so tradission, pou rokonète nout rasine.
Quelle est l’actualité de Firmin Viry ?
- Moin la pou sèy négosié in pé partou pou fé in l’albome pou arvi dsi nout rasine lafrik, bann tradission popilèr afrikène. Donk, va prépar sa dousman-dousman.
I fo galman mi prépar amoin pou féstival kréol lil Rodrig. Sa i éspas 29 novanm.
15 désanm, mi roganiz mon kabar tradissionèl avèk bon pé bann zènn.
Épi, nana in nafèr, sa lé dann fon mon kèr, sé fé in livr. Tout travay moin la fé, mèm si ladministrassion la mète zanbèk, la prèv lé la, mi èm pa la mansonzri, donk moin la anvi rakont mon bann konba. I fo mi ékri sa pou bann zénérassion i vien. Sa in travay la mémoir i fo fèr, épi i fodré fé sa an vitès.
Pou koméla, moin nana rienk lidé mé moin napi vin, sansa trant an. Moin la bézoin rakont mon bann konba dann la politik, épi dann la kiltir dann tan nou té forsé kashèt pou shant maloya.
73 an dsi mon tèt, mon prinsip sé k’i fo touzour réspàk demoun, bann pti, bann jènn, bann vié, tout de moun. Épi zordi, sé lo mansonz épi biznèss l’apré ruine bann nouvo zénérassion.
Tout sak i sort déor, i fo ashté, mé la kiltir, nout kiltir, sa la poin pou ashté, sa lé dan nou.
Propos recueillis par Sophie Périabe
Traduction : Georges Gauvin
Une information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
Alors que Mayotte subit un enchevêtrement de crises - pauvreté structurelle, dégradation des services publics, conséquences dramatiques du cyclone (…)
La FSU Emploi Réunion tient à rappeler que la mise en œuvre des programmes de transformation de France Travail, issus de la loi Plein Emploi, ne (…)
Mézami, zot i rapèl lo mo kazou ? Mi anparl pa bann vyé roshé konm mwin mé la zénérassion d’apré. Si mi di kazou, kossa zot i oi dann zot (…)
Une délégation du "Collectif des usagers de la ligne Réunion - Comores" a été reçue le 2 juillet à la Région, à la demande de la Présidente (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)
En 2021, 595kg de déchets par personne sont collectés à La Réunion, soit davantage que dans l’Hexagone (548 kg/pers.). La Réunion se situe au 29e (…)
La Réunion fait partie des régions françaises les plus touchées par les conséquences sanitaires, sociales et judiciaires de la consommation (…)
Messages
31 juillet 2007, 22:52, par natacha
EFFECTIVEMENT J AI PU CONSTATER QUE LA NOUVELLE GENERATION NE S INTÉRRESSAIS PAS DU TOUT A LA MUSIQUE TRADITIONNELLE DE NOTRE ILE "LE MALOYA" C EST BIEN DOMMAGE ! JE PENSE QU ON DOIT ETRE FIERE ET NE PAS AVOIR HONTE DE SES TRADITIONS QUE NOUS A APPORTER NOS GRANDS - PARENTS ET NOS PARENTS IL FAUT SE BATTRE POUR GARDER LA CULTURE REUNIONNAISE . JE VIS EN METROPOLE ET JE PEUX VOUS DIRE QUE NOUS AIMONS LE MALOYA IL Y A PLUS D ASSOCIATIONS ICI QU A LA REUNION . A LA REUNION J AI L IMPRESSION QUE LES GENS ON TENDANCE A VOULOIR VIVRE A LA FRANCAISE CERTE IL FAUT EVOLUER MAIS IL NE PAS OUBLIER " NOUT MUSIQUE" MEME SI CEST TRES PEU CONNU DANS LE MONDE . IL Y A QUAND QUELQUES ARTISTES QUI ON PU FAIRE CONNAITRE " LE MALOYA " INTERNATIONNALEMENT ET IL FAUT LES APPLAUDIR CELA ET LES ENCOURAGES A ALLER PLUS LOIN .QUI IL Y A DE PLUS BEAU A JOUER AVEC UN KAYAMB , UN ROULER , UN TRIANGLE , UN BOB ETC...
Voir en ligne : le pur maloya tradition se perd
19 février 2008, 14:17, par kafrine la reunion
de plus en plus sa i perd mé marmay i larg pa dan servis kabaré na groupe i forme mé la porkor fé connete a zot.ban gramoun la i dne zeun la reunion gayar maloya.ti pe va arni.