Frédérik Mayo, la voix de Zorkri Maloya

“Promyé zakor”

19 octob 2010, sanm Jean Fabrice Nativel

L’amour porté par Frédérik Mayo au maloya, il le transmet avec ses dalon(e)s de Zorkri Maloya, un groupe né au Chaudron en 2004. Bientôt sortira “Promyé zakor”, leur premier album totalement financé par eux-mêmes. Ces maloyèrs sont avant tout des camarades qui se connaissent depuis le collège où ils se retrouvaient à jouer du roulèr entre midi et deux dans une salle de classe. Ces souvenirs évoqués hier en sa compagnie datent d’il y a 7 années et le chemin parcouru par ces artistes est exemplaire. La scène est leur théâtre de cette expression ancestrale qu’est le maloya.

Frédérik, koman i lé an se débi d’semèn ?
— Sa va moiyin, kom in lindi (NDLR, iyèr)

« Zanfan maloya »

Zordi, si nou voi a nou, sé pou parl Zorkri Maloya. Déjà, pou komansé, kosa i vé dir Zorkri ?
— Zorkri i vé dir zanfan, é Zorkri Maloya i vé dir zanfan maloya. Maloya lé kom in momon pou nou, i nouri nout lèspri, nout kèr. Moin la antan’ le mo zorkri dan’ in morso Ti Sours. Moin la désid apèl lo group kom sa, é an 2004 nou la kré lo group avèk Kévin Arast, Emmanuelle Alvard, Mathieu Accot, Liana Boursault é Grégory Win-Lim — nout profésèr o colèj Chodron. Dan sèt établiseman skolèr, ant midi é dé, nou té rotrouv a nou dan in klass ou navé in roulèr pou joué maloya. An 2003, kan nou la kit kolèj, nou la di a nou, nou kontinu ou nou kontinu pa ? Nou la désid kontinyé.

« In proch la pass mon frèr in lalbom Danyèl Waro »

Pou kontinyé, di a nou koman ou la rankont maloya, ou la mèm di ke ou la tomb amouré ?
— Moin na lamour pou la mizik lokal. Kan moin lété p’ti, moin té ékout Ti Fock. Na in jour, in proch la pass mon frèr in lalbom Danyèl Waro. O bou di kont, sé moin la plis ékouté. Apré moin la ékout Ti Sours, Oussanoussava, éksétéra. É pi moin la dékouv tout la filozofi, léta dèspri lo maloya. Moin la dékouv in parti moin mèm lété kachèt. Moin la dékouv la boté lo maloya, sa in nafèr i gingn pa dékri. Mi apran’d ankor tou lé jour. Mi vien’ dékouvrir Gramoun Sello, son ban’d parabol, son ban’d kozman lontan, lé térib !

Dayèr dan ou tèks, kosa ou rakont ?

— Lamour mi néna pou mon péi é la kolèr moin néna kont moin mèm. Mon fyèrté : La Rényon. Mon désèspoir : Rényoné. Kosa nou fé pou mèt nout tradisyon an valèr, an propté, an klèr dan nout tèt ? Mi ékri osi pou lo ban’d mamb mon famiy. Mi rakont mon lidantité, la lang kréol. Sak i rovyin in bon pé, sé lamour.

« Mi san a moin lib kan mi chant maloya »

É pi, kan ou shant maloya, kosa ou rosan ?
— Mi rosan in fiyerté. Mi san a moin lib kan mi chant maloya.

Kosa osi ou la rosanti kan ou la apri ke maloya lé inskri Patrimoine l’UNESCO ?
Sians san konsyans né ke ruin de lam (rir) !

“Promyé zakor”

Kom ki dire, ou na in nouvèl pou anons a nou ?
— Byinto nout promyé lalbom i sort, i apèl “Promyé zakor”. Sé in nafèr i dékri byin nout parkour de la kour kolèj zizko studyo d’anrejistreman. Nou la travay lontan su laranjeman dé tèks. Tou’l mond la partisip finansyèrman — san subvansyon.

Zorkri maloya, comme le note Frédérik Mayo, « lé in group kamarad avan dèt in group maloya ». « Nou partaj dé valèr humèn », clame-t-il. Ce « militan kulturèl i batay pou in lidantité, pou fé valoir nout ban’d rasine kaf ». Voilà sa voie et sa voix.

Jan-Fabris Nativèl



• Retrouvez Frédérik Mayo lors d’un hommage à Ravan — groupe maloya du Chaudron — le vendredi 29 octobre sur la Place du marché forain à 20h à l’occasion de la Semaine kréol (le programme détaillé de cette manifestation dans une prochaine édition).



Contacts
Frédérik Mayo
• 0692-18-16-48
[email protected]

Maloya

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

Bann modékri andann forom

  • lé byin gayar zordi war bann zénn la rényion atiz flanbo la kiltir, ki swa dann la mizik oubyin dann dot bor. mi la giny lokazyon inzour louk lo group zorkri maloya, pou vréman marmay la na parol konsyan, li ménn byin son bato.... mé lo syél lé pa si blé !!!!! na in zafér la fatig amwin , anplis kan mi lir lartik la , o débi mém i parl li té zwé roulér kan li té koléz..... alor ésplik amwin pou kwé zordi zot i tap si in kés an bwa ????? mi na ryin kont kés la , mé souplé fo nou arét nout "skizofréni la kiltir" nou pé pa di nou vé mét nout kiltir anlér kan nou mém nou bord roulér pou ranplas par zinstriman déor i fé mém son... pa bézwin ni sant amwin fo nou rouv anou, fo nou mélanz tousala.... mazine aou domin nou trouv in linstriman pou ranplas kayanm innot pou ranplas pikér.... dann 15 zan na zwé maloya san zinstriman tradisyonél !!! si bann zinstriman i sérv pi fé in sanple alor !!! tousala pou di azot , romét roulér la si podium mon dalon ou va war ou va santi aou myé é bann zansét la osi sora kontan.... oubli pa té falé éte gabyé dann tan la pou fabrik in roulér, bonpé la di soufér pou trouv in po oubyin in barik pou fé ali... mét pa li dann in kwin souplé, na télman zafér fine oubliyé isi ké fo pa zot osi i partisip dann lapovrisman nout kiltir marmay.
    ps : ma asté zot lalbonm , pou ankouraz azot kar mi inm la kiltir mon péyi

  • Mi konpran kozé "Maronaz".
    Sanm pou mwin ke li na pa tor, dayèr mi pans lé fondé son manir-pansé. Mé soman, pou défann in pé Fédérik èk son bann dalon, paské mwin minm mi zwé la mizik, mi koné osi ke "cajon" lé in linstriman i fé dot son si zamé ou vé fé dot son.. é bann Zorkri i yinm mélanz la mizik. Donk, i fé lèr zot i rod rouv zorizon zot zinfliyans mizikal (sa in vré sinbol fratèrnité èk métisaz, batarsité mizikal, ké bonpé aparmi bann "gran" group la rényon i fé déza dopi lontan), pousa minm zot i mèt dot linstriman dan zot mizik.
    Amwin mi yinm sa baba ! Parkont, zot noré pa di pran lo mèm "kès an bwa" pou fé maloya tradisyonèl, mé dawar té pli pratik, mi pans. Mé i èksiz pa, in vré batay, in vré sobat kiltirèl militan sé konm ou di : fo kan mèm pran la pinn armèt roulèr si la sinn, nésrès pou fé moros maloya.
    TYINBO Maloya, Kréol ! Larg pa li !

  • Mi lé kontan aprann ké Bann Zorkri Maloya i sa sort zot lazér !
    I fé plézir war la limiér i sar pa tinn èk la mod zordi !!
    Ma fine ékout in pé zot bann son !! lé korèk !! Kontinié larg pa !

    Sinonsa Mi lé dakor dési lo fèt ki fo zwé èk roulér avèk lo kès an bwa (karone). Altérn avèk lé dé, apré lé vré pou késtion pratik lé konpliké riskab !!

    Alé bann dalon Tyinbo !! Bli pa La po la !!


Témoignages - 80e année


+ Lus