Ludovic Patcheapin, monitèr-instruktèr moring

« Sé lo sèl zafèr i apartiyin a nou vréman »

27 avril 2010, sanm Jean Fabrice Nativel

Ludovic Patcheapin, monitèr-instruktèr moring, i okup bénévolman in group marmaye Bagatèl i vien pratik lo moring ansamb l’Ofis dévelopman aksion sosial a Bagatèl Sint-Sizan. Iyèr, nou la rankont a li pou koz avèk li moring.

Kosa la pouss a ou fé lo moring ?

- Moin na in gran-sèr la komans moring avèk in group fi. Zot té antrèn dérièr lékol Sarda a Bagatèl Sint-Sizane. In zour moin la parti gard banna. Navé la mizik, la jim, komba… Moin la di, oté, lo spor lé komplé ! Mi voulé fé moring. Solman moin lété lo sèl garson. Moin la trouv dé trwa kamarad, moin la di a zot alon fé moring. Nou la rankont lantrénér, nou la diskuté, nou la komans an 1998. Nou tout, nou té koné a nou, nou lété an fami. É pou moin, lo moring, sé in fami.

Mi profit osi pou form a moin !

Kosa iss pass apré ?

- Dann tan, mi té antrèn dé fwa à Bagatèl, dé faw an vil Sint-Sizane dan klèb Kaïass. Mèm dan sant loizir avèk Guy Antoine, moin té fé moring ansamb fi é garson. 2001, mi arèt lo moring pou joué fout-bol o FC Bagatèl. Mé mi kontinu fé spèktak moring dan lil. 2005, mi rokomans lo bann lantrènman avèk Kaïass. Na David Testan é Claude Calimoutou kom lantrénèr. Mi antrèn èk David. Dan nout kartiyé Bagatèl, na in bon pé moun i vé pratik moring. David, Édi, Jésika — èl pratik lo moring dopui 1998 — i désid mèt an lèr in projé. David i doviyin prézidan ODAS (Ofis dévlopman aksion sosial), li va rankont bann pèrsonalité pou fé éklor linisiativ… In group marmaye (6/10 zan) i mèt si pié. 1999, 2000, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009... moin lé Shampiyon La Réuniyon. Pou sèt ané, mi pass lo rolé bann zèn. Mi profit osi pou form a moin, BAFA an 2006, instruktèr moring 2007 — mi ankad in group 12 maramaye ansamb in linstruktèr —, dézièm parti monitorat, la suit zot va konèt apré.

Kossa i motiv ?

- Mi èm lo moring ! Sé in zistwar fami. Mon matant la rakont a moin zèsplwa mon gran-pèr. Dann tan-la, si in boug lété bon dan tèl ou tèl kartiyé, té sar rankont a li. Lo moring i pèrmèt a moin vwayajé. An 2006, mi partisip in spèktak dan Far Sint-Sizane. Jean-René Dreinaza lé la, li koz avèk David din rankont avèk lo Mozambik pou fé dékouv lo moring, kont, maloya, séga. Moin lé shawzi pou alé. La-ba, moin lété kom shé moin, dan la kour. Moin la vu koman zot té i viv. Bann gramoun té transmèt ti marmaye zot savwar-fèr. Té apran’d a zot mont in kaz ansamb la tèr rouz, la paye. Kan lé marmaye sora dév’ni gran, zot va ro-transmèt sak zot la apri bann marmaye. Lé vwayaz i pèrmèt amoin rankont la natir, domoun. I rouv a nou la port… 2007, 13 komba Réuniyoné i ramport a Marseye lo Kok 13.

Lo moring i roviyin an puisans kom maloya

Ou koné listwar lo moring, sa rézon d’èt dan l’épok lèsklavaj ?

- Moring lé in spor’d komba, in dans gériyé afro-malgache. Dann tan l’èsklavaj, lo bann z’èsklav té antrèn si in fon mizik, pou pa lo bann blan i kompran sé in dans pou konbat a zot. Moring kom maloya lété intèrdi. Jean-René Dreinaza la fé rolèv sèt ar tradisionèl. Té égzist pi, domoun té fine oubliyé. Zordi na inn takon klèb : Por, Posésiyon, Sint-André, Sin-Pol, Petit-Ile, Sindni, Sin-Benwa, Sin-Louwi… Lo moring i roviyin an puisans kom maloya lé patrimoine mondiyal limanité (Linèsco). Lo bann zèsklav la batay pou lo moring kom lo maloya, zot i dwa èt kontan zordi. Moin lé fiyèr pratik lo moring.

Zordi, na in takon zèn i pratik lo moring, kossa ou pans de sa ?

- Kaf, zoréye, sinoi, kaf-malbar, malbar, zarab, maoré, komoriyin, yab… i pratik moring zordi. Sé lo sèl zafèr i apartiyin a nou vréman. La port lé rouvèr pou tout domoun. Lé kom si lé in nafèr inivèrsèl.

Ban fam osi la soufèr dann tan lèsklavaj

Fi kom garson i rant dann ron komé la, koman ou vwa sa ?

- Té i di, ban fam i fézé pa lo moring. Mé nou koné pa vréman. Sé in bon truk. Kom mi di a ou, lo zafèr i apartien tout domoun. Koman mi sar fé pou di in fi fé pa moring. Ban fam osi la soufèr dann tan lèsklavaj… Shakin na son lèsprésion korporèl. Lo vizuèl lé pli zoli kan bann fi lapré dansé. Sé mon lavi amoin, é na in bon lantant.

Pou ou, la présans lo promiyé ron moring Sint-Sizane lé importan ? Dapré ou, i fo dot ?

- Sé lo promiyé sant rézional moring La Réuniyon. Dan loséan Indien, na poin in nafèr kom sa. Moin lé kontan i tomb dan mon vil. Sint-Sizane la fé in bon nafèr. Maurice Gironcel, lo mèr, la travaye si lo projé, li lété pou sa. Sé in ron lé a nou, sé in larèn, lé sékurizé, na la chèz, i pé resovwar in ti kota domoun. Pou lévolusion lo moring, i fo rant dann ron.

Zordi nou la rajout léshass dan nout spèktak

Kan bann marmaye i vien vwar a ou pou pratik lo moring, kossa ou di a zot ?

- Moin lé instriktèr-monitèr é moin na la rèsponsabilité in group marmaye Bagatèl na ant 6 é 11 zan. Pendan in mwa, zot i vien é ansamb nou vwa lo komba, la mizik, la jim, la dans… Kan li vwa lo sériyé, lo lambians, li lé atiré par sa. Zot i koz osi ant zot, zot na in ti rézo. Zot i rampli in fish sanitèr. I fé a moin plézir vwar lo bann jèn v’nir a moin, i imazine a moin moin mèm. Dan nout klèb, lé fi i viyin Sinte-Marie, Sindni, domoun la vil Sint-Sizane i mont Bagatèl.
Nou la fine partispé a Karmen voix du monde, o Festival Sakifo, o Séchoir. Avèk Lindigo, nou lété la ravine Sin-Lé. Nou la partisipé à linogurasiyon la médiyatèk Aimé Césaire Sint-Sizane. Pou rékompans a zot, sèt ané, nou la rann a nou Lil Moris. In promyé vwayaj pou sèrtin. Zordi nou la rajout léshass dan nout spèktak. In maniyèr fé évoliyé moring.

Intèrviyou é foto Jan-Fabris Nativèl 


Les mérites du moringue

Jean-René Dreinaza est devenu récemment Chevalier de l’Ordre National du Mérite. Champion de France et d’Europe de box française, moringueur, il est un des fers de lance du renouveau de ce sport, de cet art de vivre qui permet de renouer avec l’Histoire dans un esprit de dignité et de force pacifique. Avec cette récompense, c’est chaque moringueur d’aujourd’hui et d’hier, de toutes lignées, qui est honoré.

• Association ODAS
17, rue Manidon Bagatelle
97441 Sainte-Suzanne
0692-12-59-62

[email protected]

www.assodas.com


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

Bann modékri andann forom


Témoignages - 80e année


+ Lus