Zistoir kréol

Laramé, zanfan Bondyé : Troizyèm karo, sétyème morso : troi kado bondyé la fé Laramé !

1 out 2009

Bondyé lé trakassé par rapor Laramé i fé aryink la kouyonade : an troi foi, li la sèy fé mirak, konmsi li té i pran ali pou Bondyé an pèrsone. Rozman, gramoun dann syèl i avèy byin déssi son dalon, pars in pé plis, demoun té fine fé sote son kolé kou d’gran kouto. Bondyé la diskite ansanm Laramé, la byin ésèy fé konprann ali : « Shak kréatir i doi réspèk son plas, tyinbo son rol, é sirtou pa pran ali déssi la otèr, pran ali plis ké li lé ». Solman, li an apèrsoi son dalon i fé pa par éksopré, mé konmsi li pran sa pou in zé. Laramé i promète li arkomans ar pi. Li done parol li fèr ar-pi z’afèr konmsa. Alors, le tré-o i déside fé kado son dalon troi zafèr.

L’avé in foi, dan la vil de foi, méssyé lo foi la manz son foi èk in grinn sèl !

Kriké ! Kraké ! Promyé kado i ariv tanto !

Bondyé la trap in promyé z’afèr avèk in kross, in doub kanon, in ké d’détante. Koman i apèl sa d’apré zot ? Zot i donn z’ot lang lo shate, sansa zot i koné ? Oui, la trouvé don ? Sa in fizi dé-kou. Zot la byin trouvé ! Avèk sa, ou i pé fé Banm ! épi Banm ! Dé kou éspassé ! Sansa lé dé kou an mèm tan : Banm-Banm ! Solman la pa n’inporte kèl kalité fizi-dé kou, in fizi i fé mirak pars Bondyé i ésplik ali : « Tout zoizo va antann lo brui out fizi va tonm a-tèr, rède mor, san k’lo plon i pran la pène toush ali ! ». Lo dalon kontan vèy pa koman ! Avèk lé z’arm konmsa, i rante pa son kaz san riyin, i rante pa brédouye konm bann demoun déor i di, vi k’dann tan-la, zoizo té anmank pa, épi fizi-la i pète for… lé riskab i tyé tro zibyé !
Laramé i fini pi pou dir mèrsi : « Mèrsi ! Mèrsi ! Mèrsi ! Mon Dyé, mi oi ou i èm amoin byin ! ».

Kriké ! Kraké ! Promyé kado la fine doné, dézyinm i ariv tanto !

Bondyé i trap in dézyèm kado : konm in gran posh an vakoa tréssé, ansanm dé brikol ou i pass shak koté zépol. Sa in n’afèr ou i porte déssi out do. Ou i pé mète out komissyon la-dan ! Komansa zot i trouv pa ? Zot lé tro abityé sassé dann magazin ! Tante ossi i koné pi alor ? Lé séryé sa lé ga ! A ! Inn la trouvé : sa i apèl bèrtèl, avec in kouvèrtir an-o pou fèrm lo posh. Donkalor, sé in bèrtèl. Mé pa in bèrtèl n’inport koman, in bèrtèl i pran lé z’ord avèk ou, in bèrtèl i fé mirak... Koman sa, in bèrtèl i pé pa fé mirak ! Bynsir k’i pé, vi k’sé in bèrtèl Bondyé : i sifi komann ali. Ou i di sinploman : « Mi vé z’afèr-la dann mon sak é anmaré ! ». Ou la pankor di, lo z’afèr la fine ariv dann out bèrtèl, li lé anmaré, é i rèss aryink pou amènn ali out kaz.
Laramé i romèrsyé byin Bondyé, i fini pi pou romèrsyé : « Mèrsi ! Mèrsi ! Mèrsi ! A ! mi oi byin ou i èm amoin byin ! »

Kriké ! Kraké ! Dézyèm kado la fine doné, troizyèm i ariv tanto !

Kossa i lé so z’afèr vèrni-la ? Avèk in spèss kross rotourné, épi in bann korde, avèk an plis in sorte pti l’ark, i apèl in l’arshé. Koman, zot i koné pa sa ? Zot i suiv pa lorkèss don ? Oté ! Lé pa possib in n’afèr konmsa ! Dan mon tan, kan l’avé in maryaz, dépi la port légliz ziska salon bal, sansa la sal-vèrte, marmay té kolé ansanm lo pti l’orkèss : ala la gross kèss i fé boum ! Boum ! Boum ! Ala triyang i fé ptshiiing ! Ptshiiing ! Ptshiiing ! In spèss ti son métalik ! Ala lo djaz ! Ala bannjo ! Ala kordéon lé bon pou séga, lé bon pou la java, la mazirka, la polka, la vals. Oté Baba ! Alor, zot la fine trouvé kossa i lé troizyèm kado-la ? Oui, sa mèm : vyolon. Do-ré-mi-fa-sol-la-si do, do, si, la, sol, fa, mi, ré, do. Mi, la, ré, sol ! Mi vé bonbon !
Antansyon ! Sa la pa ninport-ékèl vyolon, mé in vyolon mazik : tout demoun i antan sa i mète a dansé... « In vyolon ? Laramé i di, moin la touzour rèv an avoir in l’instriman konmsa ! Mèrsi ! Mèrsi ! Mèrsi bondyé ! Mi oi byin ou i èm amoin ! ».

Kriké ! Kraké ! Koton mayé i koul, rosh flote !

(Zistoir la pankor fini. Somènn proshène, ni artrouv pou lo uityèm morso)

In zistoir gramoun la rakonté, é moin, G. Gauvin, moin la armassé.

Spécial 50 ans du PCR

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus