
Désaccord entre les canniers et les usiniers, toujours pas de date pour la récolte
8 juilletLes planteurs et usiniers réunis en commission mixte d’usine dans le sud le 7 juillet ne sont pas parvenus à un accord. Dans un contexte où la (…)
ZISTOIR KRÉOL
14 mars 2009, sanm
Dann roiyom zanimo, na in mank dolo. Pir k’sa, banna lété riskab mor san lo. Bann zanimo i déside anvoy shoval oir Bondyé pou trouv in solisyon. Kan shoval i ariv, li di : « Bondyé la di fouy in trou koté pyé takmaka, va gingn dolo ! ». Banna i fé, mé lo z’afèr i marsh pa ! Lo roi lé dépité, mé in roi i pé pa ète aryink dépité… i fo li trouv in manyèr pou an avoir satisfaksyon.
Lavé in foi, mésyé lo foi, la manz son foi, èk in grin n’sèl !
Dézyinm volontèr po alé oir Bondyé sé Bèf. Bann zanimo nana la konfyans pou Bèf. Oté ! Sa in zanimo lé kosto sa, épi li na gran korn, é kan li kour, lé pa pou plézanté. Kan lo Roi i di Bèf alé, tout i bate la min. Tout ? Non ! Lyèv i s’anfoutsa, épi li lé mèm pa la ! Sé pa ki koté, li l’apré bate son karé...
Bèf la drès déssi son pate dovan, li la frot son pat déyèr a tèr, avan-aryèr, avan-aryèr, konm k’i diré li sar fé pète in moto... li la souf dann son né épi li la démar an boi karant. In néstan apré son démarage, i oi pi ali, zis in pti nyaz la pousyèr loin la-ba. Bèf lé an rout ! Konm in pé i di : « Bèf lé an rot ! ».
Kriké, Kraké ! Kriké mésyé ! Kraké madanm !
Bèf i ariv la kaz Bondyé, an-o la-ba, dann nyaz : li bate déssi la port. Tok-tok-tok, gadang-gadang-gadang ! Li kri : « Na poin pèrsone ! na poin pèrsone ». Bondyé i dmann dann son kèr kisa i vyin an-nuir ali ankor. I prétan dir Bondyé lé agasé kan i vyin déranz ali. Poitan, li vyin ziska la port... li tourn la klé dann la sérir… li rouv la port. Li oi bèf é li domann le ga : « Kouk l’ariv azot ankor ? ». Bèf i fé pou répons : « Pardon-éskiz mésyé Bondyé, nout tout l’apré mor avèk la shésrès ! ». Mé Bondyé i ar-rovir ali : « Moin la fine di shoval kosa k’i fo fé ! Spès tèt-an-l’èr-la la obliyé, mi paryé ! ». Bèf i réponn pa ! zot i koné dé foi lé pli préférab ou i fèrm out také ké rouv out boush épi gingn in rès trankil. Bondyé i di ali : « Bon ! Akout aou byin ! Artourn aou déssi la tèr ; ou va trouv in gran pyé kalandiyak. Ou i fouy in trou, zis par koté... Solman sort dovan pars lo kouran n’lo lé riskab alé avèk avèk ou ! ».
Bèf i di mèrsi épi li lé paré pou alé. Li fout in démaraz, in pé plis li kas la pate Bondyé… mé la pa kasé in !
Kriké, Kraké ! kriké, mésyé ! kraké madanm !
Bèf i dégrinn an n’sandan. Son boush i fé konm si li l’apré mashé, mé li lé pa apré mashé… li répète, li répèt pou pa obliyé : « Kalandiyak, nyak ! Kalandiyak, yak ! » ; Li fons mèm an dsandan : « Kalandiayak, yak ! Kalandiyak, yak ! » ; La vitès, li sava, i tard pa li ariv an-ba déssi la tèr :
Mé ala k’dann in viraz, in pti lodèr i ral ali : in pti touf zèrb vèr, tann vèy pa. Sa i san bon, sirman sa nana bon gout galman. Bèf i kontinyé son shomin, solman, momandoné, ala k’li fé domi-tour, li ariv koté lo zèrb. In kou d’lang rotourné, lo zèrb lé dann son boush épi li koul pli ba : v’ashèv mash dann shomin vik Bèf, d’apré sak i prétan, i mash son ranvoi… astèr lo gro zanimo i fons, i fish, i mète do boi, i donn di gaz. I tard pa son voiyaz lé fini. Mé in n’afèr l’apré trakas ali : Bondyé la di ali lo nom in pyé d’boi, mé kèl pyé d’boi ? Li ansouvyin pa. Traka i pèz déssi li. Bèf lé trakasé !
Kriké, kraké ! Kriké mésyé, kraké madanm !
Orozman, dann son tète, in nom pyé d’boi i rovyin : takmaka ! Li dsann, li fons, li pèz-a-plate, épi li répèt pou pa obliyé : « takmaka, takmaka, takmaka ! ». Li ariv dann roiyom ! Lo roi i domann ali si li nana in bon nouvèl pou zot. Li réponn : « I fo fouy in trou koté gro pyé takmaka la-ba ! ».
Dé gabyé-kosto i ariv avèk zot zoutiy : "Vip-vap !" in néstan la fine fouy lo trou... Mé poinn lo ankor in kou ! Lo roi lé dégouté ! Bèf i konpran pa sak la éspasé é lo rès bann zanimo osi lé démoralizé ! Kosa va fé éstèr ?
La pankor fini
(In zistoir Georges Gauvin la ramasé)
Les planteurs et usiniers réunis en commission mixte d’usine dans le sud le 7 juillet ne sont pas parvenus à un accord. Dans un contexte où la (…)
Mézami bann marmaye lékol dopi étan pti ziska étan jenn-jan lé an vakanss é mi souète azot ropoz azot in pé an atandan la rantré i ariv… In rogré (…)
Le 13 juin 2025, l’opération surprise "Rising Lion" est lancée par Israel. Des frappes larges et coordonnées sont larguées contre plus de 100 (…)
Médam, zé Méssyé, la sossyété, zot i koné bann franssé i di konmsa : « la kolèr lé movèz konséyèz » é dann kozman kréol ni rotrouv anou mèm pwin (…)
L’Assemblée nationale débat depuis le 7 juillet de la proposition de loi sur la revalorisation du statut d’élu local, adoptée par le Sénat en mars (…)
Les mesures fiscales engagées, dans le cadre du budget 2026, auraient « un effet désincitatif majeur sur les dons » en leur faveur, avec des (…)
C’est dans une ambiance chaleureuse avec un état d’esprit fraternel que les délégués de la Section PCR de Sainte-Suzanne se sont réunis en (…)
Les technologies de Google Cloud renforceront la plateforme d’Ecobank pour améliorer la banque digitale, le soutien aux petites et moyennes (…)
Le patron des communistes, Fabien Roussel, ne se rendra pas à une réunion de la Gauche sur l’hypothèse d’une candidature commune de gauche en (…)
Une information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
La FSU Emploi Réunion tient à rappeler que la mise en œuvre des programmes de transformation de France Travail, issus de la loi Plein Emploi, ne (…)
La conférence historique sur le financement du développement à Séville s’est conclue avec un sentiment renouvelé de détermination et un accent mis (…)