“Zarlor Maronèr” de Babou B’Jalah

27 avril 2007

Granbasin. (photo Toniox)

« Zot i koné mazigador. E bin, dizon la mazi i fé mi koz. Mi koné tout zistoir nout péi, porézon i fé lontan mi viv, i fé lontan mi voi koman i amèn La Rénion. I fé lontan mon zié la rouvèr, nana pli-d dé san z’an »
« Inposib, in zoizo i viv pa osi lontan, ou pé pa èt osi vié » kania i di.
« Avan èt in zoizo, dawar moin té in moun. Soman sé in larlik po zot mazine sa, po zot konprann. An plis, zot la fine voir amoin, mazine bien » Rovni i fé èk bann Kania, Sipay èk Tani.
« Non, in zoli zoizo konm ou, moin noré pa oublié » Tani i réponn.
« Marmay, arèt kozé. Nou sar pass koté inn kaz, in kaz vèr. Si sat i viv anndann là i antann anou, nout kanar lé noir » Rovni i prévien.

Dépi lontan mèm, Grankot, lo pépé-d Sipay, téi rakont navé in shasèr-d maron, troi zesklav la pèz ali atèr, la tié ali, apré la gafourn son kor. La di, dépik la pi trouv son kor, son ti kaz la shass lé ranpli mové zam i yèm korbiz demoun, rann azot fou ziska i mor. Sipay la panss toutsuit ti kaz vèr là. Li balans dousman « Kisa i dor dann kaz là ? »

« Rodrigue Bénard, soman li lé mor na kèk tan. Zot gromoman té pokor rouv lo zié. I prétan dir la zamé gingn mèt la min si son kor. M’a rakont azot apré. Po lèr, marsh dousman, fé pi-d brui » Rovni i ar’prévien.

Dann Bra la Plèn, sat i mont ziska Granbasin, nana so ti kaz, pinn an vèr. I rakont sak foi in moun la pass koté kaz là la fé dézord, son tèt i blok po bloké, ziska pèrd somin. La kaz ta Rodrigue Bénard vréman, in gabié shasèr-d maron, vif, intélizan. I di, sitantèlman, li té vanz kont bann maron, rien téi anpèsh ali bril in foré po mèt la min si zot. I di la douz oktob 1779, troi zesklav an fuit la niabou tié ali. I di ziska Rodrigue Bénard noré tant mont o sièl po ashèv kour dérièr tout bann maron. Son lam téi dor, téi ravaz mèm.

Tani la mèt Rovni si son zépol. Li, èk Sipay, téi kol dann do Kania. Banna i avans dousman, tilanp tilanp gran bobèss, in pié dan sat lot. La pèr dési zot. Kisa i lé Rodrigue Bénard ? Zot i koné pa. Soman konèt ké lo boug lé mor, i trakass azot plito. Solèy i komans bésé, la nuitt i tard ar’pa arivé. Troi dalon èk in zoizo la po fil osi dousman in koulèv. « Dizon in fim » kania i panss.
Lo ti kaz lé antouré èk bann boi bizar, tortiyé èk lo tan. Nana in santié i bèk dirèk dann lantré la kour. Si koté à gosh, nana in ron. O milié, la bouzi alimé, épisa nana in vié fizi la pi nout sièk la po dansé son tousèl. Dérièr, nana konm in son in vié patéfone lontan, èk in mizik bann zoli bal salon. La port i rouv d’in kou. Inn shèz i sort son tour, po danss dann ron, èk lo fizi dansèr. Na-d koi zigil lo kèr marmay-là.

Kania i bouz pi. Tout la bann dérièr i kal an plass. I koz pi, i bouz pi. Tout la bann ansanm. Kapkap dési zot.

« Dawar Rodrigue la santi in mouvman » tout la bann i mazine.
Lo kèr Sipay té done tanbour, delo si son fron. Tani té moinsink tonman kroi. Kania té vèr, la sanz koulèr èk la pèr. Frison dési tout son kor, lo pié ziska lo dernié sové son son tèt. Navé rienk Rovni lavé pa pèr, soman méfian.
« Vèy pangar ti kaz vèr là » lavé di Sylvestre.
La shèz èk lo fizi l’arèt dansé. D’in kou, la van la pran dann kou tout la bann. Rovni la batt in kou-d zèl po dévir dann sièl. Alapa li sanz dovan lé troi marmay. Sylvestre la aparèt d’in kou. Li kri for « Oté Rodrigue, mazine aou kosa moin la fé èk ou. Ou na lanpriz dési in mor ? »

« Mé... mi pé... kapay troi-là... done azot... in grinnsèl... dan zot koko... mèt azot fou » Rodrigue i di èk in voi zavan an zamal.

« Pokosa ? Azot mèm nana sat ou vé. Azot mèm i konè ousa i fo alé po ramass nout lam perdi. Ala Kania, Sipay èk Tani. Grankot lavé rézon. Banna la pèr, mé soman, zot valé zisko bout »
« Koman ou koné Grankot, mon pépé ? » Sipay i domann.
« Kosa moin lavé di. Té in zistoir zavan » Tani i lanss an foutan.
« Kisa la kozé ? » Rodrigue i ar’domann. Li kri for : « oui, sé in zistoir zavan, oui moin sé in lam perdi, porézon moin la bit dési Sylvestre, porézon moin la tié bann noir, akoz mon grokèr. Kisa nana la kart, mon kart ? »

Tani i arèt pi ogard Sylvestre. Son zoizo rar té in zavan li mèm, é li la pa niabou voir. « Lo roi bann zoizo, lo roi bann zoizo, ou lé mantèr ou ! ». Sylvestre i ri, gro vant, gro voi.

« Déranz pa » « Kit amoin ogardé siouplé, arèt fé dézord dan mon kour » Rodrigue i fé.


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus