Soiré zistoir dési Shato Moranz

Ziswar nanm nanm

16 févrié 2007

Oté, asoir nana in bon zafèr i atann azot parkoté Shato Moranz, par-là 8 èr : Zistwar Nanm nanm, èk Sergio Grondin é Sully Andoche. La pa posib zot i sar loup pestak-là.

Zot i koné koman nout lang lé zoli, koman li la niabou ramass zistoir po la boush, po lo rèv osi. I vavang par isi dan nout mazinasion fléri.
Dan lo kad bann zanimasion zistoir lasosiasion “Kozé Conté”, tou lé moi, nana in rakontèr konfirmé i zwé èk in rakontèr i débit. In potomitan dann lantant-là, sé Sully Andoche, épisa bann dalon l’UDIR. Anparmi, Daniel Honoré ou ankor Anny Grondin.
Pou sèt foi, nana in nouvo rakontèr, soman gayar vèy pa, i apèl Sergio Grondin. In moun i yèm rakonté. Apré lo staz roganizé par l’UDIR, li la partaz la sèn èk détroi rakontèr doss minm, konm Jyad Darwiche, in libané. Infografiss la po gout somaz, li la trouv in ot manièr tournéviré. Désinatèr, li minm la fé lafiss Grandyab.
Promié foi, nou sar voir sa. Dé rakontèr i mèt ansanm po rakont zistoir. Shakinn son shakinn, shakinn son zistoir. Bann zakoutèr i partisip dann lo pèstak. Kasaz ti boi, kasaz la blag, tousala i fo prann ali dann lo partaz, konm in boushé manzé èk dalon. Nora in takon sirpriz po atann azot. Sully Andoche èk Sergio Grondin va ral azot dann gafourn nout kozé, zistoir zot la pokor antann.
Oté mank pa sa. 5 éro po gran moun, 3 éro po sat nana larlik. Oubli pa alé voir sa.

Bbj


Lexique : « Zistoir diab... »

Gran diab : le diable, personnage de contes traditionnels
Zanana-lo-diab : variété d’ananas, gros mais peu parfumé
Li rèss o diab bouyi : il habite au diable Vauvert
Dann ki lo diab : au diable Vauvert
Dann trou lo diab : au diable Vauvert
Li lé parti o diab : il est allé on ne sait où
Lo diab i manz son manzé : le diable mange à sa place (il est maigre)
Voir lo diab : avoir la berlue. Vivre une très dure expérience
Voir lo diab an pizama : être dans une situation très délicate. Connaître de grandes douleurs physiques, une peur énorme
Li kab tié lo diab sanm boné la polis : il peut tuer le diable à coups de bonnet de police (il est d’une force colossale)
Sa, zafèr lo diab, sa : ça relève de la sorcellerie
In shabouk lo diab : un fouet du diable (pour quelqu’un de très grand)
In boug i manz lo diab : quelqu’un de grande énergie
Domann lo diab lo bénitt : demander au diable de l’eau bénite (cherche l’impossible)
Lo diab i tap son fanm pou marié èk son fiy : le diable frappe sa femme pour se marier à sa fille (se dit au moment où la pluie tombe encore en même temps que le soleil a déjà reparu)
Ou na lo diab si ou, kosa ? : tu es possédé par la diable (tu es fou ?)
Lo diab dira pourkoi : vous m’en direz des nouvelles
Atèl lo diab sanm son kariol : atteler le diable à sa carriole (se mettre dans une situation critique)
Dovan zétranzé, lo diab i ramas son ké : devant les étrangers, le diable cache sa queue.
Bondié i batay èk lo diab : Dieu se bat contre le diable (se dit lorsque le soleil commence à briller alors que la pluie continue de tomber finement)


Sa lé grav doktèr ?

Si moin té mér in komine lo tram-train i pass ar pa, Moin noré kanil la réjion, ziskatan an avoir so train-la, Konm sa, afors-afors, li va fine par passé.

Si moin té in zabitan in komine lo mèr i vé pa lo train, Moin noré di mon bann dalon, alon kalbit ali lané proshèn, Konm sa, afors-afors, va fini par kalbité.

Si moin té travayer, sansa zétïdian dann séktèr batiman, Moin noré di moin lé préssé bann gran shantié i komanss, konm sa, afors-afors, mon lavnir sar paré.

Si moin lavé in lantrepriz,la bézoin fé zafèr, la bézoin kliyan, Moin noré di : « i mèt larzan pou dévlop le péi, lé pliske tan ! » Konmsa nou nora in bon politik dévlopman.

Epi, si moin lété in pti kolon, ninport kèl kalité, in rénioné, Moin noré di moin lé kontan oir, dovan mon zié, mon péi shanjé,
konm sa, nou va trouv nout shomin galizé.

Solman si moin té in gatèr, si toutan konmsa, moin na mové kèr, Mon pass-tan sé avèy bann pié d’boi rienk pou oir kansa va tonbé, M’alé oir médsin, pou di ali : « Sa lé grav doktèr ? »

G. Gauvin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus