Koman i éstok l’éstrésité solèr dann batri

Tesla i fé in gran pa pou shanj bann sirkui mondyal pou distribyé l’éstrésité

12 mé 2015, sanm Georges Gauvin

L’artik samedi Georges Gauvin la mète an kréol rényoné

Le Powerwall.

L’ané 2009, kan Paul Vergès té i anparl bann z’énèrzi k’i ronouvèl, Didier Robert téi mok sak li té i apèl bann « dinozor » : sé li té dann l’érèr, konm bann moun té i pans an avoir in voi otorizé dsi l’éstokaj l’éstrésité solèr, konm lé z’ot kalité l’énèrzi alternatif. Dizon, zot té i oi pa pli loin ké z’ot bout né. Paul Vergès l’avé rézon pars li té i mète ali dann sans l’istoir é bann nouvo l’invansyon dann l’énèrji épi la téknolozi i donn ali ankor plis rézon. An kontrèr i amontr anou lo rol kriminèl lo plan bann sosyalis – épi tout sak la suiv banna par raport z’ot intéré, z’ot ignorans, épi par l’fète zot té i oi pa klèr pou mète Didier Robert anlèr.

Tesla, in batri révolisyonèr

Tesla, in bon pé d’moun i koné, sa sé in l’antropriz la-ba dann La Kaliforni, i konstrui bann loto éléktrik dé liks. Li sort anons li la invant in nouvo kalité batri pou gingn éstok l’éstrésité out kaz.. Batri-la, i mète dsi lo mir out kaz, sansa out garaj épi li éstok l’éstrésité bann pano solèr i produi dann la zourrné, o sinonsa sak lo rézo i produi l’èr lé bon marshé. Aprésa, li arrann kouran la nuit, kan kouran i koup, kan nana la plui épi lo rèstan konplikasyon : donk li ramas kan nana bonpé, li rann kan na poin bokou. Si ni vé, avèk batri-la lé posib rann indépandan bann mézon ékipé avèk l’énèrzi solèr, par raport bann rézo l’éstrésité.

3.500 dolar (par la troi mil éro avèk in pti myète)

« Nout bi sé transform lo sistèm l’énèrji dann lo mond antyé ou rann ali dirab san pour san é pou éstop lo l’émisyonn karbone « - solon Elon Musk dann in déklarasyon bann zournal Los Angeles. Lo batri va kout 3500 dolar (3100 éro, a popré) kan va mète ali an sirkilasyon dosi lo marshé l’Amérik, dann milyé l’ané 2015 é dann lo mond, dann kouran l’ané proshène. Donk èl va kout shèr pou komansé, aprésa lo pri va diminyé firamézir. Oplis va produi, oplis lo pri va bésé konm lé normal..
Pou sa lo l’antropriz avèk l’izine zapon Panasonik, va fé dann lo Névada in gran l’iszinz va kout 5 milyar dolar avèk konm bi diminyé lo pri bann batri konm lo pri bann loto éléktrik, konmsa lo gran piblik va tash moiyin ashté bann z’afèr la.

« In gran progré osi pou bann kominoté pli pov »

Dabor l’Almagn sar in poin inportan pou vann bann batri-la pars lo péi lé bien ékipé késtyonn l’énèrzi solèr, mé bann péi apré dévlopé sar intérésé galman, mèm bann réjyon na poin in bon rézo l’éstrésité pou fyé dsiva trouv z’ot kontan sirtou si zot nana l’énèrzi solèr an kantité.

La Tesla Powerwall « sar in gran progré pou bann kominoté pov nana dann lo mond »solon lo patron lo l’antropriz., pars lo sistèm la pa bézoin in rézo éléktrik pou li marshé. Lo patron Tesla i oi lo sistèm zoué lo mèm rol konm téléfoneportab par raport lo téléfone fiks..

Alon paryé dann in fitir pa tro loin, nora bann z’invansyon épi bann dékouvèrt téknolozik va donn ankor plis son gou d’sèl bann z’énèrzi ronouvlab, donk sa va rann ankor pli sèryé lo bann projé l’otonomi énèrzétik dann bannzil épi bann réjyon. Mé anon pa obliyé ké sé dann La Rényon ké lo tik-tak lé éné épi ké sé isi la komans mète sa an mouvman avèk sak ni apèl lo miks dann l’énèrzi, nout tout i koné bien sa astèr. San bann kasèr épi z’ot mèm konplis nou n’ar té fine bien avansé dann shomin la. Fransh vérité !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus