
Sept prix Nobel d’économie exhortent la France à adopter un impôt sur les ultrariches
10 juilletSept prix Nobel d’économie ont appelé à mettre en place un impôt minimum sur les patrimoines des plus riches. Parmi les signataires de cette (…)
An kan k’li la shanj an énèji bann déshé organik
20 zwin 2015, sanm
Ala in gayar zistoir :
Leroy Mwasaru sé in jenn marmay est jeun marmay kénya. Kan sa l ’arivé li l’avé 17 an par-la. Li té pansyonèr dann in l’ékol konm 700 an parmi son bann dalon… avèk dé troi kamarad son l’az, li sava shanj la vi lo l’établisman.
Komansman moi d’zanvyé l’ané 2013, l’ékol Maseno dann péi Kénya la rouvèr son l’interna avek bann nouvo dortoir pou 720 zélèv, mé tout i éspas pa pou lo myé. Son kabiné a foss i marsh pa bien épi lo sistèm bann z ‘égou la pa vayan non pli. In kalité l’odèr i dégaj la-dan BABA ! armète avèk sa la polisyon bann sours dann l’anvironeman. Arzout èk sa la kizine i ansèrv bann kalité do boi lé pa bon ditou pou la santé. Bann zélèv, konm bann kuizinyé épi lo pèrsonèl an zénéral.
Ala kosa Leroy épi son bann dalon i désid fé : zot i désid fabrik in bioréaktèr pou donn lo biogaz. Kèl konbistib zot i pran d’apré zot ?.. Zot i anploy bann zéskréman demou épi lo rès manjé épi légime plisé é tout lo tintouin. Sa pèrmète an avoir in konbistib prop, avèk bann fèy normal
Nou la fine dir, zot la désid bril bann déshé imin pou an avo in gaz pou kui manzé(Humann Wastèrbi-réaktpttC’est dans ce contexte-là que Leroy a eu l’idée de construire un bioréacteur à déchets humains (HWB : Human Waster Bioreactor pou done in vi nouvèl bann déshé imin épi lé z’ot déshé kan i fé kui manzé.
Avèk in nouvo sistèm konmsa, banna la ranplas lo boii épi la amélyor majé tou lé jour lo bann zélèv, konm lo pèrsonèl épi bann profésèr.
Moi d’oktb 2014, Leroy Mwasaru la prézant son l’idé dann in l’ékspozisyon la fé dann lo Konférans Techonomy dann la Kaliforni é la ramas ankor pli méyèr l’idé pou aranj lo sistèmHWB : zot la trouv in téknik pou sépar lo déshé solid avèk lo déshé likid, donk lo zéskréman avèk l’irine pars l’irine i fé bès la kantité lo gaz i tir dabnn lo déshé.
Avèk lo bann z’amélyorasion lo nouvo sistèm va lkout 85000dolar(donk 75000 E). Leroy i kont avèk sa diminyé par dé lo kantité l’énèrzi pou l’ékol. Zot i kont galman ède bann vilaz sak lé pli pov pou an avoir in kantité l’énèrzi prop avèk in sistèm fyab é pli éfikas é méyèr pou lo moun épi z’ot santé. Astèr Leroyi vé fé son prop l’antropriz épi vann son sistèmHWB in pé partou, sirtou dann l’androi na poin konbistib an sifiozans épi na poin non pli kouran éléktrik.
Boudikont sa in gayar z’istoir avèk in bann marmay gran kèr k’i vé aranj in pé la vi kotisyène z’ot bann konpatriyot, pou anpèsh tyé la foré épou arète lo bann korvé d’boi, in pèrte tan pou bann momon é pou bann marmay l’ékol.
Sept prix Nobel d’économie ont appelé à mettre en place un impôt minimum sur les patrimoines des plus riches. Parmi les signataires de cette (…)
Le Parti communiste Chinois (PCC) est né le 23 juillet 1921, à Shanghai, dans la partie colonisée par la France. Le 1er octobre 1949, Mao proclame (…)
Mézami, si mi di azot La Rényon i repoz dsi in volkan, zot va dir amwin, kan mi di sa, dizon mwin la pa di arien. Si mi di demoune lé pa kontan, (…)
En 2019, les émissions de gaz à effet de serre générées sur place à La Réunion, que ce soit par les activités économiques ou les logements et (…)
Mézami, médam zé méssyé,néna dé shoz mi yèm bien dann la tradissyon kréol ;Sé bann kozman i marke la solidarité dann noute sossyété. Zot i koné lo (…)
Les catastrophes climatiques pourraient coûter jusqu’à 5% du PIB de la zone euro d’ici 2030, selon la Banque Centrale Européenne, qui pour (…)
La conférence historique sur le financement du développement à Séville s’est conclue avec un sentiment renouvelé de détermination et un accent mis (…)
Au 1er juin, les chiffres du ministère de la Justice ont établi à 84 447 personnes détenues pour 62 566 places. La surpopulation carcérale (…)
Après les coupures d’eau mémorables sur fond de polémique, le conflit Mairie de Saint-André-Cirest qui perdure, les plaintes à répétition, les (…)
En avril 2025, la ministre malgache des Affaires étrangères, Rasata Rafaravavitafika a déclaré que "la position de Madagascar concernant la (…)
Le CIOM « national » aura bien lieu le 10 juillet au Ministère des Outre-mer, en présence du Premier ministre, François Bayrou et du ministre de (…)
L’État proposerait une transition sur 15 à 20 ans avec, in fine, une consultation sur un ou plusieurs modèles, selon un participant au discours (…)