An kan k’li la shanj an énèji bann déshé organik

Ala koman in jenn moun kénya la shanj la vi d’moun dann son lékol

20 zwin 2015, sanm Georges Gauvin

Ala in gayar zistoir :

Leroy Mwasaru sé in jenn marmay est jeun marmay kénya. Kan sa l ’arivé li l’avé 17 an par-la. Li té pansyonèr dann in l’ékol konm 700 an parmi son bann dalon… avèk dé troi kamarad son l’az, li sava shanj la vi lo l’établisman.

Leroy Mwasaru

Kabiné i marsh pa bien !

Komansman moi d’zanvyé l’ané 2013, l’ékol Maseno dann péi Kénya la rouvèr son l’interna avek bann nouvo dortoir pou 720 zélèv, mé tout i éspas pa pou lo myé. Son kabiné a foss i marsh pa bien épi lo sistèm bann z ‘égou la pa vayan non pli. In kalité l’odèr i dégaj la-dan BABA ! armète avèk sa la polisyon bann sours dann l’anvironeman. Arzout èk sa la kizine i ansèrv bann kalité do boi lé pa bon ditou pou la santé. Bann zélèv, konm bann kuizinyé épi lo pèrsonèl an zénéral.
Ala kosa Leroy épi son bann dalon i désid fé : zot i désid fabrik in bioréaktèr pou donn lo biogaz. Kèl konbistib zot i pran d’apré zot ?.. Zot i anploy bann zéskréman demou épi lo rès manjé épi légime plisé é tout lo tintouin. Sa pèrmète an avoir in konbistib prop, avèk bann fèy normal

In bioréaktèr avèk bann déshé demoun.

Nou la fine dir, zot la désid bril bann déshé imin pou an avo in gaz pou kui manzé(Humann Wastèrbi-réaktpttC’est dans ce contexte-là que Leroy a eu l’idée de construire un bioréacteur à déchets humains (HWB : Human Waster Bioreactor pou done in vi nouvèl bann déshé imin épi lé z’ot déshé kan i fé kui manzé.

In bon rézilta :

Avèk in nouvo sistèm konmsa, banna la ranplas lo boii épi la amélyor majé tou lé jour lo bann zélèv, konm lo pèrsonèl épi bann profésèr.
Moi d’oktb 2014, Leroy Mwasaru la prézant son l’idé dann in l’ékspozisyon la fé dann lo Konférans Techonomy dann la Kaliforni é la ramas ankor pli méyèr l’idé pou aranj lo sistèmHWB : zot la trouv in téknik pou sépar lo déshé solid avèk lo déshé likid, donk lo zéskréman avèk l’irine pars l’irine i fé bès la kantité lo gaz i tir dabnn lo déshé.

Pou rann lobioréaktèr ankor méyèr !

Avèk lo bann z’amélyorasion lo nouvo sistèm va lkout 85000dolar(donk 75000 E). Leroy i kont avèk sa diminyé par dé lo kantité l’énèrzi pou l’ékol. Zot i kont galman ède bann vilaz sak lé pli pov pou an avoir in kantité l’énèrzi prop avèk in sistèm fyab é pli éfikas é méyèr pou lo moun épi z’ot santé. Astèr Leroyi vé fé son prop l’antropriz épi vann son sistèmHWB in pé partou, sirtou dann l’androi na poin konbistib an sifiozans épi na poin non pli kouran éléktrik.

Boudikont sa in gayar z’istoir avèk in bann marmay gran kèr k’i vé aranj in pé la vi kotisyène z’ot bann konpatriyot, pou anpèsh tyé la foré épou arète lo bann korvé d’boi, in pèrte tan pou bann momon é pou bann marmay l’ékol.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus