
Turbulence à la Mairie de Saint-André
5 juillet, parAprès les coupures d’eau mémorables sur fond de polémique, le conflit Mairie de Saint-André-Cirest qui perdure, les plaintes à répétition, les (…)
Georges Gauvin la tradui an kréol rényoné in l’artik la pass dann zournal samdi pasé
26 mé 2015
Mi sipoz, konm moin, zot lé pa pou lo kapitalis sovaz doublé avèk lo néokolonyalis k’i fé rès anou dann in sityasionn dévlopman manké. Mi majine, konm moin, zot la konstat La Rényon nana in bonpé posiblité mé nout l’ékonomi la pankor nyabou dékolé. L’èr-la zot i agard in pé partou pou rode in bon sistèm l’ékonomi pou nout péi. E zot i ariv pa trouv in bon modèl i konvien anou. Mi sort rann amoin kont na in modèl i dat pa dopi lontan, i apèl modèl kopérativ intégral La Katalogne é mi propoz azot, bann léktèr nout zournal Témoignaz, bien analiz modèl-la san plak ali konm li lé dsi nout réalité rényonèz, mi kroi ni pé anrishi nout réfléksyon par raport so modèl-la.
Kosa i lé Lo kopérativ intégral péi La Katalogn(CIC) ? Nana plizyèr milyé d’moun zordi la-dan. Pou moin, a lé konm in kékshoz éstra-ordinèr, in projé l’avan-gard dann in péi « fatigué avèk sak i apèl La Kriz – mé avèk in l’ékonomi bien kosto, par raport son manyèr avansé, dann. son dévlopman… I fo kroir sa in bon modèl, vi ké plizyèr kopérativ intégral lé éné dann plizyèr réjyon l’Espagn épi dan La Frans galman, dann la vil Toulouz épi dann l’éko-rézo dann péi nanté.
Kopérativ intégral dann péi Katalan, sa sé in zoutiy pou ronouvèl la sosyété : « in kopérativ intégral i lès pa l’éta ni bann bank mète la min dsi zot. ». In striktir otozéré. Arzout èk sa li lé bazé dsi in roganizasyon an rézo(EkoXarxès konm i apèl sa dann la lang kalalan) avèk in rogroupman bann kopérativ pou la konsomasyon, la prodiksyon,, épi lo lojman, épi ankor l’oto-finansman. E tou s’ki s’ansui…
Sa in vré kopérativ pars sé in projé i amenn l’otozésyon ékonomik égalman politik avèk in partisipasyon pèrsonèl pou tout domoun. Sa sé in sistèm intégral pars li baz dsi tout bann zélémann baz in l’ékonomi : la prodiksyon, la konsomasyon, lo finansman, é anplis avèk son prop moné li la invanté.
Pou dir la vérité, la kopérativ katalane i marsh an rézo : li rogroup in gran kantité kopérativ avèk shakinn son éspésyalité, sansa son bann éspésyalité, son projé koléktif, son bann l’antropriz épi son bann l’inisyativ konm i di alternativ.,. Dépi o ba ziska lo o, nana bann projé otonome, épizapré bann kopérativ intégral lokal(pou in kartyé, in vilaz,..) aprésa nana bann projé bio-intégral (in komine, in valé..). (…) Astèr la kopérativ intégral sé l’androi pou mète an plas bann moiyin pou kolaboré épi bann moiyin koléktif pou donn favèr épi épi fé lo konèk ansanm avèk bann projé lokal.
Donk la roganizasyon épi o fonksyoneman lé désantralizé épi shak sélil lé otonome. Shak nivo i pran bann désizyon dann l’AG rouvèr pou toulmoun mèm sak i aparien pa la kopérativ. In prinsip inportan : la kopérativ sé in milyé rouvèr…
Dann shak rényon i pran bann désizyon avè lo z’akor toulmoun (i pran in désizyon si pèrsone lé pa kont) é zamé suivan lo majorité d’voi. An prinsip I fo néna in konsansus pou réspèk l’opinyon toulmoun – I réspèk la divèrsité – pou an avoir in group bien soudé é pou in dévlopman maksimom lo bann projé… Si I blok, kosa I fé ? I pran pal o désizyon, i travay dsi in solisyon ziska toulmoun lé dakor… na poin la-dan in majorité avè in minorité an prinsip.
In n’afèr ni doi di avan la fin sé ké in militan, i apèl Enric Duran, lo Robin dé Boi modern la trouv l’idé-la. Li té i vé dénons lo sistèm la bank é dann l’ané 2008, li la parti anprète l’arzan dann tout bank, ziska in domi-milyon l’éro san k’i domann ali in papyé pou zistifyé son solvabilité, é san ké bann bank i vérifyé kékshoz.. Li la pa pran lo l’arzan pou li, li la arvèrs sa bann mouvman sosyal. Epi bann projé kont lo kapitalis.
NB Si sa i intérès azot, zot i pé alé dsi internet pou pran ransègnman épi oir par zopt mlèm si sé in sistèm pou la libérasyon ou sinon kont la libérasyon. Aprésa zot i pé osi diskit rant kamarad pou oir si sa lé valab pou nou, par raport isi La Rényon, bann kapitalis sé pa in bann patriyot rényoné, é ousa bann shèf d’antropriz i mank bokou sof désèrtènn bransh. La pa pou rien, sanm pou moin ké bann kopérativ intégral i dévlop par isi par la-ba dann l’espagn épi dann l’erop. La kopérati pou apré lo kapitalis ? Alon pa tro vit, mé i fo ni romark bien dsi la késtyonn prodiksyon, pou ashté, vann, rodistribyé nan a zordi in bann sistèm alternativ-in bann modèl ékolozik, dann kla solidarité épi la proximité – é sa i fo ni tienbo kont.
Après les coupures d’eau mémorables sur fond de polémique, le conflit Mairie de Saint-André-Cirest qui perdure, les plaintes à répétition, les (…)
Le CIOM « national » aura bien lieu le 10 juillet au Ministère des Outre-mer, en présence du Premier ministre, François Bayrou et du ministre de (…)
Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)
En avril 2025, la ministre malgache des Affaires étrangères, Rasata Rafaravavitafika a déclaré que "la position de Madagascar concernant la (…)
L’ancien chef de la diplomatie européenne a déclara qu’« en un mois, 550 Palestiniens affamés ont été tués par des mercenaires américains ». Une (…)
Après l’opération militaire d’Israël « Rising Lion » (« Lion dressé ») contre l’Iran dans la nuit du jeudi 12 au vendredi 13 juin 2025, et celle (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
La Réunion fait partie des régions françaises les plus touchées par les conséquences sanitaires, sociales et judiciaires de la consommation (…)
1993- La disparition de Lucet Langenier. Elle a été brutale, prématurée et a frappé douloureusement non seulement sa famille mais aussi ses (…)
Sur proposition de Gérard COTELLON, directeur général de l’ARS La Réunion, Patrice LATRON, préfet de La Réunion, a décidé le retour au niveau 2 du (…)
C’est dans une ambiance chaleureuse avec un état d’esprit fraternel que les délégués de la Section PCR de Sainte-Suzanne se sont réunis en (…)
La section PCR du Port apprend avec une profonde tristesse le décès de Nadia PAYET, ancienne déléguée syndicale CGTR. Militante engagée et (…)