Obsèques de Pierre Thiébault : un départ en chantant
4 juin, parNos peines
4 zwiyé 2015, sanm

Boug-la lé romarkab pou sak li la fé, é pou sak li fé ankor koméla. Li lé né dann in péi, astèr i apèl Burkina Faso – dann tan té i di La Haute Volta – in péi pov avèk in klima près dézèrtik, vi ké li lé dann lo Sahel. Le cheik té i diriz son lékol koranik l’avé di ali, li té i sava fé bokou d’shoz dann son vi. Li té i kroi pa sa, mé li la vi dann la suit son vi ké mèm si ou lé pov, si ou lé pa tro instruiyé, si ou i koné près pa lir, mé si ou nana la volonté, ou i pé fèr dé shoz inportan.
Kan li la gingn son konésans, sèt an konmsa – son famiy la anvoy ali dann péi Mali pou li alé lékol koranik. La vi lété dir : té i falé dor atèr, manzé l’avé poin asé. Avèk son bann kamarad li té i sar dann lo vilaz pou domann la sharité. Pou anshévé, bann pli gran té i pran plis pou zot, é bann ti té i doi kontant avèk lo réstan… Kan son tan la médersa té i fini, lo Cheik té i diriz lo lékol la fé vnir ali dann biro épi la di ali, k’in zour li va fé bann shoz inportan pou demoun son péi. Li té in déza in gran marmay, konm k’i diré in l’adolésan, kan li la rotourn dann son vilaz, Son famiy té kontan oir ali, mé in pé dési pars li l’avé pa aprann gran-shoz dann péi Mali.
Dann son vilaz demoun té pov mèm é d’apré li la séshrès té ankor in pé pli forké avan. Lo dézèr téi marsh dsi zot, épi in bonpé d’moun té i sava an vil sansa dann d’ot réjyonin pé moin sèk. Pou son par Yacouba Sawadogo la parti install ali an vil épi li la rouv in boutik. Té i marsh bien d’apré sak li di : tou lé sis moi, li té i ashète in vélomotèr nèv. Solman in zour li la tak son port épi li la désid rotourn dann son vilaz : son déstin té pa an vil épi li vé pa z’ète komèrsan tout son vi. Lé z’ot komèrsan la pans son tète la bloké. Té pa dèrnyèr foi demoun téi pran ali pou in moun piké, pars an plis li té i di li rant dann son vilaz pou mète son tèr an valèr é pou fé rovèrdir son réjyon. Ou i parl si dmoun téi rogard ali zyé ron.
Kan li ariv dann son vilaz, li oi lo tèr son famiy lé anbandoné, lo rannman miyé lé fèb mèm é la pa avèk sa i pé grandi in famiy. Li la pa pèrd kouraj é li la gard konm objéktif, sov son vilaz. Li la mète a kalkilé, koz avèk lo bann z’ansien kalkilé, kalkilé ankor ziska ké li trouv son mo mazik, isort dann fon son tèt : lo Zaï. Kosa i lé sa ? Sa in métod travay bann kiltivatèr lontan. Dann lo sézon sèk i fouy pti trou (pti fos si zot i vé !) dan la tèr. Kan la sézon dé plui i ariv, dolo té i rant dan la tèr par lo bann trou é l’èrla i plant miyé. An mèm tan lo lo d’plui i ranpli bann nap sou la tèr épi i nouri osi bann pui. Sé dann bann pui ke demoun i sava trap de lo pou z’ot nésésité. I fo dir la séshrès i plézant pa. Inn ané, la pa tonb in gout de plui dann lo vilaz : na arienk lo bann tèr Yacouba la rès vèr épi la gingn miyé an konsékans. An pliské sa, so miyé té i rann vèy pa koman : plis kat foi sèt lé z’ot
Zot i pans tout demoun nora fé konm li ? Non pars la zalouzi la instalé. Bann shèf té pa kontan avèk li : té i roprosh ali pars li té aplik lo zaï a kontrotan, li té i fouy bann fos pli gran pou ramas lo laplui, Té i roprosh ali pars li té i mète fimyé avèk konpos dann bann fos pou fé rès la tèr mouyé. In n’ot roprosh : li plant pyé d’boi é bann péizan té défandi fé sa, pars lo pyé d’boi té pa zot lo propriyétèr… Yacouba la plant in foré pars li pans sa lété bon pou lo klima é pou la plantasyon : gras bann rasine dolo té i rant dan la tèr pou ranpli bann pui épi lo bann nap fréatik. Arzout ankor èk sa, li la parti trap bann termite, li l’amenn dann son tèr pou fé zoué azot lo rol vèr d’tèr : fouy bann ti kanal pou bien fé rant delo dan la tèr épi anrishi la tèr… Demoun i koz pi avèk li mé li pèrd pa kouraj : li sava dann d’ot vilaz pou ésplik son métod é li pran bann pé-izan lé z’ot vilaz an éstaz pou aprann koman li fé. Kan in nouvo gouvèrnèr l’arivé, li la parti oir pou ésplik son fasonn fèr. Ala pa ké demoun malfondé i mète do fé dann son bitasyon é dann son foré…
La pa pou fé rokil ali in n’afèr konmsa. Li grandi ankor son foré épi son bann shan. Li kontinyé ède demoun lé z’ot vilaz. Li roganiz bann séans formasyon é kan inn i mank la somans sé li k’i done. Désèrtin vilaz nana in gran mèrsi pou di ali pars z’ot moun la pa parti an vil ni dann d’ot réjyon in pé pli imid. Bann z’étranjé osi i sort l’érop épi l’amérik pou oir kosa li fé é zot i di, zot mèm, malgré lo gran zétid zot la fé, zot la pa nyabou trouv in métod méyèr ké sa. Mèm in zour la fé vnir ali dann l’amérik pou li ésplik sak li té i fé.
Zordi Yakouba lé rokoni pou son kapasité, par dmoun son péi, épi par dmoun déor. Dann bann vilaz i aplik son métod, la natir la rovèrdi, la fé pous bann foré mèm si bann péizan na poin lo droi ète propriyétèr bann pyé d’boi. Lo tan la fine pasé kan demoun téi gaskone ali, kan té i di par ébzanp : « In moun i fouye lo trou, sé konm in moun i mète la kord ». Demoun l’avé bien ri kan in l’ansien la di sa. Mé kozman konmsa lé dèryèr li. Solman la lite la pankor fini : na in bann promotèr i vé pran la tèr lo vilaz pou fé z’imèb. Yacouba lé paré pou so nouvo konba. Li na dann son mémoir sak lo CHEIK l’avé di ali étan jenn : « Ou va fé dé shoz inportan pou out pèp ! ». In parol konmsa i donn kouraz.
Nos peines
In kozman pou la rout
Nouvelle illustration de la faillite du système néocolonial
Négociations internationales sur la lutte contre la crise climatique
Des aides publiques de la France possibles
Le 1er juin, le Sénat a adopté le Projet de Loi de Régulation de l’enseignement supérieur privé lucratif. Ce débat aurait pu être l’occasion de (…)
Au lieu de reproduire la France, les Réunionnais devraient s’inspirer de Madagascar
Retour sur le séminaire organisé par la Section PCR de Saint-Denis
Conséquence de la crise et de la pénurie de logements sociaux
Condoléances du Parti Communiste Réunionnais
Face aux difficultés de trésorerie à cause des retards de paiement
À la veille de la manifestation organisée par des élus devant la préfecture