In révolt maté, sé in fé k’i kouv sou la sann é i domann arienk rodémaré !
Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spèss salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, mi pans astèr zot i doi zète kontann d’zot. A ! zot lé pou arien ladan ? Pou arien vréman ? Pétète zot la fine obliy lo kozman : sak i sème lo van i ramass la tanpète ! Sé kant mèm sa mèm zot i sort ramasé. Non ! Pou zot, bann rouj-de-fon arien lé pa bon : larzan la p’asé é sak néna néna tro ! Zinpo lé tro shèr é mèm pou sak i an pèye prèss pa ! Lékol lé an fayite ! Lozman i mank étsétéra, étsetéra (…)
