Tienbo Rényoné ! I fo tienbo nout l’idantité !
10 février 2014Nana in pé d’tan zot i koné, l’avé désèrtin mo téi falé pa di. Lété konmsi ou té apré komète in krime lèz mazésté kont La Frans. Té i falé di ou (…)
Nana in pé d’tan zot i koné, l’avé désèrtin mo téi falé pa di. Lété konmsi ou té apré komète in krime lèz mazésté kont La Frans. Té i falé di ou (…)
Na biin lontan, dan in diskisyon, in moun la po kozé si in sitiasyon ou sa ou na dé adversèr ; i pé èt in patron ék son bann zouvrié. In pouvoir (…)
Dopi lontan na in lidé i sirkil in pé partou dann nout péi. Solon so l’idé-la nout sosyété lé pa rasis ditou, é toulmoun i antan bien lé z’inn (…)
Oté, mi koné pi kosa i fo fé ? -sé pa parol in sanson- sé pa in nafèr i fé plézir a moin, ékrir ladsi mé mi an pé pi ; war tou lé zour la salté, (…)
Moin la lir dann zournal é moin la antann galman dann télé in jenn marmay la pran in kou d’flash ball dann zyé é li lé riskab pèrd son zyé. Moin (…)
Lot zour moin tapré parl la nostalzi… Albert Camus, ékrivin filizof alzériin, kan mi lir a li koué i évok a moin dan mon vi, mon péi, mon fami, la (…)
Mi pans zot tout i koné kozman-la. Mi pans zot tout i koné kalbas : sa i ansèrv pou fé bob, sa té i ansèv pou ramas gro sèl, lo grin, in pé (…)
Na dé troi zan dsa, marmay té ankor pti, moin la parti kanpé rout Maïdo, plito rout forestièr i rojoinn tévlav rout Maïdo ; koté Grand ravine, (…)
Bann dépité la fini zot diskisyon dsi in loi konstitisyonèl pou fé ratifyé par La frans la shart éropéène bann lang réjyonal épi minoritèr ; zot (…)
I di kan ou sava loin out péi, lontan, in moman ou nana kafar, mazinasyon, ou pans, konm in nafèr ou rogrèt ou la kité, ou na poin lé moyiin (…)
Matante Zélida la ékrir justin : Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’éternité, Mi sipoz vi doi z’ète kontan oir bann marmay (…)
O fèt, sé li lé pa adapté ou sinon sé la sosiété ki fo rovoir ? Nin pé i di sé lo serpan ki armorde sa ké… Na in bout tan mi réflési ékri in (…)