19 octob 2018, sanm Justin
Bancoult avèk Lisby la vni pou in pti sézour isi La Rényon. Bancoult, zot i koné sé lo shèf bann shagosien. Lisby Elizée, zot la antann aèl dann (…)
19 octobre 2018, par Justin
In bèrtèl nout tout i koné kosa i lé. In tan demoun téi di bretèl mé sorman bèrtèl avèk bretel sé topète morète - boit zalimète. Kan moin té (…)
18 octob 2018, sanm Justin
Moin la antann in zistoir dann radyo. Mi koné pa si lé vré san pour san mé doi an avoir kékshoz vré vi ké plizyèr jenn épi plizyèr paran lété apré (…)
18 octob 2018, sanm Justin
Kozman-la i di dann plizyèr lang. Akoz i diré pa sa galman dann la lang kréol La Rényon ? Dizon in vyé lésprésyon fransé-i paré i ansèrv sa dopi (…)
17 octob 2018, sanm Justin
Na poin lontan moin la trouv in kamarad, in pé d’tan moin té pankor vi ali. Ni parl dé shoz é d’ot é momandoné nout konvèrsasyon i tonm dsi mon (…)
17 octob 2018, sanm Justin
Si zot I akout in pé d’moun zot la sirman romark in n’afèr : néna demoun I di é I ardi : ”I fo mi”, ”I fo mi”…Z’afèr-la I rovien toultan dann z’ot (…)
16 octob 2018, sanm Justin
Lé kant mèm in n’afèr sa ! Alor nou lé dann in péi i manz dori, tou lé zour shak zour, konm la baz nout manzé é oila in péi i fé vni an déor tout (…)
16 octob 2018, sanm Justin
Mé zami, mi koné pa si zot la fine sèye tir in son dann in kléron mé mi pé dir azot lé pa fasil ditou. In ga la di amoin konmsa : « Fé konmsi ou i (…)
15 octob 2018, sanm Justin
Pou tout sak néna in pti gine mémoir, mi pans zot i rapèl lo tan té pa posib gingn in bon travaye si ou té kominis, sansa si ou la pa ont dir ou (…)
15 octob 2018, sanm Justin
Si zot la fine alé in pé Madégaskar, moin lé sir zot la fine vi bann kayeman suiv kourann lo. I diré in bann tron d’boi mé méfyé azot pars si zot (…)
13 octob 2018, sanm Justin
« Bonzour madam ! » lo pti marmaye la di. « Bonzour mon zanfan ! » lo madam Gran-barb la réponn . « Kosa ou néna pou propoz amoin zordi ? La pa la (…)
13 octob 2018, sanm Justin
Dann la késtyonn fotbal ou pé z’ète shé ou, sansa déor - shé lé zot - é d’apré sak I di lé pli fasil gingn in mats shé ou ké shé lé zot. I parétré (…)